EMOS B9675 User Manual

1201002900_31-B9675_00_01 zdroj: 1201000100_31-B9641_00_01.indd
GB Operation manual
CZ Návod k použití
SK Návod na použitie
PL Instrukcja użytkowania
HU Üzemeltetési kézikönyv
SI Navodila za uporabo
DE Bedienungsanleitung
RO Instrucţiuni de utilizare
LV Lietošanas instrukcija
www.emos.eu
GB | Operation manual
Maintenance free standby (stationary) accumulator type AGM (VRLA design, lead battery with soaked in electrolyte – valve controlled, suitable for ALARMS, UPS standby supply, emergency lighting, telecommunications etc.)
This manual describes commissioning of individual battery–accumu­lator types, their maintenance, safe handling, storage and disposal.
Important warning:
• Each battery (cell, accumulator) is a chemical source of electric power; it contains solid or liquid chemicals (caustics) which may cause harm to human health, damage to property or the environment. Therefore it is necessary to handle the battery with special care.
• Accumulator, as a power source, is, in ready state, able to sup­ply electric power at any moment, not excluding unintended circumstances! Caution, even partially charged batteries, when both their contacts (terminals) become interconnected by a conductive material (e.g. during negligent handling, transport, storage etc.), uncontrolled release of large volume of electric power occurs, it is called SHORT CIRCUIT. In the better case only the battery is damaged. In worse case, providing the contact is lasting longer (afew seconds is enough), it can cause re, and yet explosion, damage to property or environment, last but not least, though, harm to human health or even death! Therefore it is recommended to always handle batteries so as to prevent the short circuit!
• Used batteries and the old unused ones, functional and non functional batteries and cells become hazardous waste upon exploitation, and as such can, if disposed improperly, present a serious risk to environment! Absolute majority of batteries contain dangerous chemical elements and compounds. Lead, cadmium, mercury, electrolyte (H2SO4), and other, poisonous agents harm­ful to human heath. These may be released as a result of improper disposal and cause nature contamination. That is why we beg you not to dispose used batteries and cells as municipal waste! We will recollect any exploited batteries and cells from you FOR FREE, and we will ensure their proper and safe liquidation and recycling. Ac­cording to Act on Waste each municipality is obligated to provide, so called, collection spots, where citizens can deposit hazardous part of municipal waste. Used batteries and cells are also always collected at the point of their sale.
• Individual accumulators vary greatly from one another. When replacing a new battery for a used one, it is always necessary to observe instructions of the device manufacturer (standby source – UPS etc.), which stipulates which accumulator is designed for particular devices. Installation of unt battery type may cause irreversible damage of the device. In such case warranty claim cannot be accepted from the side of battery supplier nor from the device manufacturer.
a) Description
Gases are released from standby battery VRLA (Valve Regulated Lead Acid) through a valve. Practically it means that nearly no aerosols leak out from electrolyte H2SO4. The valve blocks gas leaks and it can handle overpressure of up to 0.43 kPa. The battery is designed on the basis of lead and electrolyte bound to berglass microbers (so called. AGM – absorbed glass mat) or, exceptionally, to gel (contain electrolyte thickened by tixotrophic gel – SiO2). AGM type standby batteries are common for devices of UPS type (standby supplies), EPS (electronic re signalization), EZS (electronic security systems), emergency lighting, telecommunication applications, but also as source for actuation for electrical motors (scooters, toys, and a number of other appliances).
b) Maintenance, storage and handling
Stationary AGM type batteries are maintenance free. However, basic rules have to be observed during their use, in order to prevent short­ening of their service life. Operation conditions are very important,
especially ambient temperature. Optimum operation temperature suggested by manufacturer is 20°C to 25°C. In case of permanent or temporary excess of these thresholds, service life of the batteries dramatically drops. In case of extremely high operation temperatures, irreversible damage can occur. Prolong exposure of the battery to op­eration temperatures exceeding 40°C, at which all chemical processes are faster, high gas production occurs, resulting in building of internal overpressure within the cell. Under such circumstances the valves are no longer able to regulate the overpressure and the accumulated gasses cannot escape, which results in volume increase (it literally inates). Service life of AGM batteries claimed by manufacturers, on condition the optimum operation conditions are met, is between 4 to 12 years, depending on a particular model. The AMG technology very eciently suppresses the self discharge eect. While classic ooded batteries loose to self discharge approximately 1% of capacity a day, with AGM type the loss is dramatically lower. The loss is about 1-3% per month (i.e. max. 0.1% a day)! That naturally extends the storage time. Operation and handling of standby batteries requires only observance of basic rules. The batteries can be operated in any position. The bottom up position is the least suitable and it is not recommended, though. Battery must not be stored or operated near open re. Fall from height or heavy impacts may cause irreversible mechanical damage. During storage, handling and operation the contacts must not be connected to each other, it would represent a short circuit hazard. That can result in battery damage, re, health or life hazard, or to battery explosion. In case of mechanical damage of the battery housing the electrolyte may escape (caustic), and/or skin contact may occur. In case of skin contact immediately rinse the aected area with clean water and neutralize the electrolyte with soap or soda. In case of more extensive contact or in case of cauterization seek medical help as soon as possible.
c) Charging
Prior to charging process make sure what nominal voltage is your battery. Then check if your charger is suitable for charging of given type of accumulator (AGM, GEL) and if it can supply suitable nominal voltage. Last but not least, check if the charger is powerful enough for charging of your accumulator or if it is not too powerful, as that would make it also unsuitable, for it would charge the battery with too strong current.
Charging is nothing complicated, let us tell you how to do it. If you are not sure you fully understand our instructions, seek advice of an expert, or have an expert do the charging. You may also resort to manual provided with the charger.
Some sections of chapter c) describe situations that are unneces­sary information for users of automatic chargers. These sections are marked with asterisk (*).
• Accumulator type – Charging of maintenance free accumulator
type AGM or GEL will be described.
• Correct voltage – Make sure that your charger is set to correct
nominal voltage for 12V or 6V batteries, some chargers have no switch, so it is enough to just check if data on both the compo­nents match (e.g. 12V charger and also 12V battery).
• Correct polarity – Prior to activating the charger check the order
of poles on the battery and terminal clamps on the charger cables, then connect correctly plus to plus and minus to minus, if not observed – short circuit hazard occurs.
• Ventilation – Check that venting (valve gaps) is not dirty or
blinded and that the gases may freely escape the battery as necessary, venting = valve gaps in the battery cover (on top or on its side), in case these are obstructed, gasses accumulate inside which can result in irreversible damage. Some batteries do not have gaps or these are covered.
• Setting of automatic charger – In case the charger can be set
for more options, follow the instructions in the charger manual. Charging voltage and current are usually set. The following paragraph gives instructions for charging current values. If the charger does not have any setting elements, start it by inserting the plug of the power cord to the wall socket 220V (230V), the
2
cables with clamp terminals should be connected to the poles of battery by now.
• Charging current* General rule says, charge by current of one tenth value (1/10) of the battery capacity. Formulated in numbers, if you have a 60Ah accumulator, charge it at 6A (60: 10 = 6A). There is a more precise charging formula, it says: the charging current should equal 0.12 multiple of the accumulator capacity. In other words: ”I = 0.12 x C“. Technically you are to charge a 60Ah battery as follows: 60×0.12 = charging current is 7.2A.
Majority of users today use automatic chargers, in such case just
choose suitable charger with sucient current, with respect to the fact that the charging time is directly proportioned to the value of charging current, and charging time may be too long (for 60Ah current of 1A is too low). And on the other hand do not choose a too strong charger in order to prevent too fast charging which is also, in long term prospective, damaging the accumulator (e.g. for 60Ah current of 14A is too strong).
Note: If you are charging by adjustable charging current, charge
according to formula: “I = 0.12 x C” up to voltage of 14.2V, then lower the current by half and continue until the battery is fully charged (voltage reaches14.4V).
• Signs of fully charged battery* – In general, the battery is charged until signs of full charge have been reached. For main­tenance free batteries without plugs, or for AGM with soaked in electrolyte the thickness cannot be measured any more, do not, under any circumstances, try to penetrate the battery! For the 12V maintenance free lead batteries types AGM or GEL charged in standard manner by manual charger the charging status may be judged by measuring the voltage between the poles during charging. The values may be interpreted as follows: 14.3V = 90 to 95% charged, 14.4 to 14.5V = 100% charged.
CAUTION – Observe the correctly set values on the meter – volt-
age [V].
• Rapid charging* – In case of need for rapid charge it is possible to use charging current of I = 1 x C (in our case, for 60Ah batteries the charging current will be 60A). However, charge with this current for no longer than 30 minutes! Keep in mind, that the more often you use higher current for charging your battery, the shorter ser­vice life may be expected for the given accumulator in the future.
• Accumulator capacity – Current capacity (charge status) may be roughly dened by metering instruments. Either instruments for approximate measuring may be used without loading the ac­cumulator, or also more precise instruments measuring internal resistance can be used. However, the remaining service life of an accumulator can only be precisely dened through complex diagnostic process, using an expensive testing instrument that operates on the principles of charging and discharging. Such diagnostics may take several hours for small batteries and up to several days for larger batteries. Any battery capacity testing is always recommended for fully charged accumulators with a delay of at least 4 hours after charging. Rough capacity test may be done by a simple electrical gauge – voltmeter. Measure without load, i.e. voltage without use of current only. Compare the measured values with the following table (note: for old, longer used or damaged batteries the test results may be distorted or completely useless, such batteries may only be judged and tested by the more complex methods):
Charge status Voltage measured
100% 12.90+ V
75% 12.60 V 50% 12.40 V 25% 12.10 V
0% 11.90 V
• Deep discharge – If an accumulator is fully discharged and left for a few days, so called, deep discharge state occurs, measured
voltage without load drops bellow 11V level, and a process called sulfation is triggered inside the cells. The sulfur, originally contained in the electrolyte, “soaks” to active masses of the lead plates due to discharge. Charging than causes repeated “pushing” and mixing the sulfur back to watery electrolyte, i.e. increasing of the acid saturation. In the other case, though, it reacts with lead, further oxidizing occurs, active lead surfaces change their chemi­cal composition to lead sulphate, briey sulphate. This process is, in advanced stage, irreversible and the accumulator is irreversibly damaged. If the accumulator gets to the deep discharge state, it often cannot be charged by a regular automatic charger. These chargers tend A) not to be able to detect voltage of deeply dis­charged battery and the charging process does not start, or B) to start charging, but are not capable of overcoming the internal resistance of the sulfated accumulator and they tend to overheat.
To bring the accumulator back to life, try to give the battery to
specialized service. Deep discharged batteries and batteries with such damage are not covered by warranty.
• Maintenance of maintenance free accumulator – The basic rule
in maintenance of lead batteries says: keep the battery, if possible, constantly in charged state. If it needs to be discharged – used (logically), charge it immediately after discharging it.
d) Introducing the battery to operation
For battery introduction to operation always adhere to device manufacturer’s instructions. Observe the safety instructions. In case of doubt seek expert advice.
CZ | Návod k použití
Bezúdržbový záložní (staniční) akumulátor typ AGM (konstrukce VRLA, olověná baterie se zasáknutým elektrolytem – řízená venti­lem, vhodná pro ALARMY, UPS záložní zdroje, nouzové osvětlení, telekomunikace, atd.)
Tento návod popisuje uvedení jednotlivých druhů baterií – akumu­látorů do provozu, jejich údržbu, bezpečnou manipulaci, skladování a likvidaci.
Důležitá upozornění:
• Každá baterie (článek, akumulátor) je chemický zdroj elektrické energie, obsahuje tuhé či tekuté chemické sloučeniny (žíraviny), které mohou způsobit újmu na zdraví, majetku či životním pro­středí. S bateriemi proto manipulujte se zvýšenou opatrností.
• Akumulátor, jakožto zdroj elektrické energie, je v připraveném stavu schopný kdykoliv dodávat elektrický proud, a to i za nežá­doucích okolností! Pozor i u částečně nabité baterie, při vzájem­ném propojení obou kontaktů (terminálů) vodivým materiálem (např. při neopatrné manipulaci, při přepravě, skladování, apod.) dojde k nekontrolovanému uvolnění velkého množství elektrické energie, k takzvanému ZKRATU. V lepším případě dojde pouze k poškození baterie. V horším případě, je-li jev dlouhodobý (stačí však i několik vteřin), může způsobit požár, dokonce výbuch, újmu na majetku či životním prostředí, ale v neposlední řadě také újmu na zdraví či životě člověka! S bateriemi proto vždy zacházejte tak, aby ke zkratu nedošlo!
• Použité baterie i staré nepoužité, funkční i nefunkční baterie a články se po spotřebování automaticky stávají nebezpečným odpadem, který může při neodborné likvidaci vážně ohrozit životní prostředí! V naprosté většině obsahují baterie nebezpečné chemické prvky nebo jejich sloučeniny. Olovo, kadmium, rtuť, elektrolyt (H2SO4), ale i další, lidskému organismu škodlivé, jedovaté látky. Ty se mohou vlivem špatného uložení uvolňovat do přírody a zamořit ji. Proto Vás prosíme, neodkládejte spotře­bované baterie a články mezi komunální odpad! ZDARMA od Vás jakékoliv použité akumulátory i články odebereme, a zajistíme jejich řádnou a bezpečnou recyklaci či likvidaci. Podle zákona o odpadech, má každá obec povinnost zajistit tzv. sběrná místa, kam mohou její obyvatelé odkládat nebezpečné složky komunálního
3
odpadu. Použité baterie a články také můžete vždy odevzdat tam, kde koupíte nové.
• Jednotlivé akumulátory se od sebe výrazně liší. V případě výměny staré baterie za novou je třeba řídit se pokyny výrobce zařízení (zá­ložního zdroje – UPS, ústředny atd.), jenž uvádí, který akumulátor je určen pro který spotřebič. Instalace nevhodného typu baterie může mít za následek její nevratné poškození zařízení. Záruku v takovém případě nelze uznat ani ze strany dodavatele náhradní baterie ani ze strany výrobce spotřebiče.
a) popis
U záložní baterie, tzv. VRLA baterie (Valve Regulated Lead Acid – ventilem řízené olověné kyselinové) je uvolňování plynů řízeno tzv. ventilem. V praxi to znamená, že v podstatě nedochází k žádnému úniku aerosolů z elektrolytu H2SO4. Ventil zamezí úniku plynů a zvládne přetlak až 0,43kPa. Konstrukce baterie je postavená na zá­kladě olova a elektrolytu vázaného do sklolaminátových mikrovláken (tzv. AGM – absorbed glass mat) nebo výjimečně do gelu (obsahují elektrolyt ztužený tixotropním gelem – SiO2). Záložní baterie typu AGM jsou běžně používané v zařízeních typu UPS (záložní zdroje), EPS (elektronická požární signalizace), EZS (elektronické zabezpečo­vací systémy), nouzové osvětlení, telekomunikační aplikace, ale také jako zdroj pohonu pro elektromotory (skútry, dětské hračky, a řada dalších spotřebičů).
b) údržba, skladování a manipulace
Staniční baterie typu AGM jsou zcela bezúdržbové. Během používání je však třeba respektovat základní pravidla, aby nedocházelo ke snižování životnosti. Velmi důležité jsou provozní podmínky, zejména teplota okolního prostředí. Optimální provozní teplota uváděná výrobcem, je 20 až 25°C. Při trvalém nebo častém překračování těchto hodnot, se životnost baterie dramaticky snižuje. Při extrémně vysokých provozních teplotách může dokonce dojít k nevratnému poškození. Je-li baterie dlouhodobě vystavována provozním teplotám přes 40°C, při kterých se veškeré chemické procesy urychlují, začíná docházet k vysokému plynování a tudíž i přetlaku uvnitř článku. Za takových okolností již ventily nedokážou tento přetlak regulovat a hromadící se plyny nestačí unikat. Akumulátor se zahřívá a plastová schránka se deformuje a zvětšuje objem (doslova se nafoukne). Doba životnosti baterií AGM udávaná výrobci, při splnění předepsaných optimálních provozních podmínek, se pohybuje od 4 do 12 let dle různých modelů. Díky technologii AGM je velmi účinně potlačován efekt samovybíjení. Zatímco klasické zaplavené baterie ztrácení samovybíjením přibližně 1% kapacity denně, u typu AGM je tato hodnota dramaticky nižší. Jed­ná se zhruba o 1 – 3% měsíčně (tedy maximálně 0,1% denně)! Tím se přirozeně prodlužuje doba skladování. Manipulace a provoz záložních baterií vyžaduje pouze respektování základních pravidel. Baterie lze provozovat v jakékoliv poloze. Poloha dnem vzhůru je však nejméně vhodná a nedoporučuje se. Baterie nesmí být uskladněna ani provo­zována blízko otevřeného ohně. Pád z výšky nebo těžké údery mohou způsobit nevratné mechanické poškození. Při uskladnění, manipulaci ani během provozu nesmí dojít ke spojení kontaktů, jinak hrozí zkrat. Důsledkem toho může dojít k poškození baterie, k požáru, újmě na zdraví či životě, případně k explozi baterie. V případě mechanického poškození schránky baterie může dojít k úniku elektrolytu (žíraviny), případně ke kontaktu s pokožkou. Ihned opláchněte zasažené místo čistou vodou a zneutralizujte mýdlem nebo sodou. Při rozsáhlejším kontaktu, nebo při poleptání, vyhledejte co nejdříve lékařskou pomoc.
c) nabíjení
Před začátkem procesu nabíjení se vždy ujistěte, jaké jmenovité napětí má Vaše baterie. Dále ověřte, je-li Vaše nabíječka vhodná k nabíjení daného typu akumulátoru (AGM, GEL) a disponuje-li vhodným jmenovitým napětím. V neposlední řadě pak zkontrolujte, je-li nabíječka dostatečně silná k nabíjení Vašeho akumulátoru nebo není-li naopak příliš výkonná, tedy rovněž nevhodná, protože nabíjí příliš silným proudem.
Nabíjení není nic složitého, poradíme Vám jak na to. Nebudete-li si ani po našich instrukcích jistí, vždy se raději předem poraďte s od­borníkem nebo přenechejte tuto činnost jemu. Můžete také použít návod dodaný k nabíječce.
Některé pasáže článku c) popisují situace, které jsou pro uživatele automatických nabíječek z informativního hlediska zbytečné. Tyto kapitoly jsou proto označeny hvězdičkou *.
• Typ akumulátoru – budeme popisovat nabíjení bezúdržbového
akumulátoru typu AGM či GEL.
• Správné napětí – ujistěte se, že Váš nabíječ je nastaven na správné
jmenovité nabíjecí napětí pro 12V baterie nebo 6V baterie, ně­které nabíječky nedisponují přepínačem, stačí tedy pouze ověřit, shodují-li se údaje na obou komponentech (např. nabíječka 12V a baterie rovněž 12V).
• Správná polarita – před uvedením nabíječe do provozu zkon-
trolujte řazení pólů na baterii a svorky na kabelech nabíječe, poté správně připojte plus na plus a mínus na mínus, v opačném případě hrozí zkrat.
• Odvětrávání – zkontrolujte, že odvětrávání (štěrbiny ventilů) není
znečištěné či zaslepené, a plyny mohou v případě nutnosti volně unikat z baterie, odvětrávání = štěrbiny ventilů ve víku baterie (shora či z boku), v případě ucpání hrozí hromadění plynů uvnitř baterie, potažmo nevratné poškození. Některé baterie štěrbinami nedisponují nebo jsou skryty.
• Nastavení automatické nabíječky – v případě, že má nabíječka
více možností nastavení, řiďte se návodem výrobce nabíječky. Zpravidla se nastavuje nabíjecí napětí a proud. Instrukce o velikos­ti nabíjecího proudu můžete nalézt v následujícím odstavci. Ne­má-li nabíječka žádné nastavení, uveďte ji do provozu zapojením zástrčky přívodního kabelu do zásuvky elektrické sítě 220V (230V), kabely se svorkami by již měli být připojeny k pólům baterie.
• Nabíjecí proud* – obecně platné pravidlo říká, nabíjejte proudem
o velikosti jedné desetiny (1/10) kapacity baterie. Řečeno čísly, máte-li 60Ah akumulátor, nabíjejte ho 6A (60: 10 = 6A). Existuje přesnější nabíjecí vzorec, který říká, nabíjecí proud by se měl rovnat 0,12ti násobku kapacity akumulátoru. Neboli „I = 0,12 x C“. V praxi, máte-li 60Ah, pak 60×0,12 = nabíjecí proud 7,2A.
V dnešní době většina uživatelů disponuje automatickými na-
bíječkami, v takovém případě pouze volte vhodnou nabíječku s dostatečným proudem, s ohledem na skutečnost, že čas nabíjení je přímo úměrný velikosti nabíjecího proudu a čas nabíjení nebyl zbytečně dlouhý (pro 60Ah je proud pod 1A příliš málo). A naopak nezvolte příliš silnou nabíječku, aby nedocházelo ke zbytečně rychlému dobíjení, které akumulátoru dlouhodobě neprospívá (např. pro 60Ah je proud nad 14A příliš silný).
Poznámka: nabíjíte-li regulovatelným nabíjecím proudem, nabíjejte
dle vzorce „I = 0,12 x C“ až do dosažení napětí 14,2V, po té snižte proud na polovinu a pokračujte až do konce (napětí dosáhne 14,4V).
• Znaky plného nabití* – obecně platí, že baterie se nabíjí po
dobu nutnou k dosažení znaků plného nabití. U bezúdržbových baterií bez zátek, či AGM se zasáknutým elektrolytem, již nelze hustotu změřit, v žádném případě se nepokoušejte do baterie vniknout! U 12V bezúdržbové olověné baterie typu AGM či GEL, nabíjené běžným způsobem, manuální nabíječkou, lze odhadnout stav nabití pomocí změření napětí na pólech během nabíjení. Hodnoty lze interpretovat takto: 14,3V = 90 až 95% nabito, 14,4 až 14,5V = 100% nabito.
POZOR – při měření dbejte na správně nastavené hodnoty na
měřicím přístroji – napětí [V – voltage].
• Rychlé nabíjení* – V případě nutnosti rychlého nabití, je možné
výjimečně použít nabíjecí proud v hodnotě I = 1 x C (v našem případě, tedy u 60Ah baterie bude nabíjecí proud 60A). Tímto proudem nabíjejte však maximálně 30 minut! Mějte na paměti, že čím častěji budete používat vyšší proudy k nabíjení Vaší baterie, tím kratší životnost lze u akumulátoru v budoucnosti očekávat.
• Kapacita akumulátoru – aktuální kapacitu (stav nabití) lze při-
bližně určit jednoduchými měřícími přístroji. Lze použít přístroje pro orientační měření bez zatížení akumulátoru, ale i přesnější přístroje měřící vnitřní odpor. Zbývající životnost akumulátoru lze však přesně určit pouze složitým diagnostickým procesem, pomo­cí drahého testovacího přístroje, založeného na principu vybíjení
4
a nabíjení. Takto prováděná diagnostika může u malých baterií trvat několik hodin a u větších baterií až několik dnů. Jakýkoliv test prováděný za účelem zjištění kapacity baterie se doporučuje provádět vždy s plně nabitým akumulátorem a s odstupem ales­poň 4 hodin po ukončení nabíjení. Orientační zjištění kapacity lze následně provést jednoduchým měřícím přístrojem – voltmetrem. Měříme bez zatížení, tedy pouze napětí bez odběru proudu. Naměřené hodnoty srovnáme s následující tabulkou (poznámka: u starých, déle používaných či poškozených baterií mohou být výsledky měření zkreslené nebo zcela bezcenné, takové baterie lze rozpoznat a testovat pouze složitějšími metodami):
Stav nabití Měřené napětí
100% 12,90+ V
75% 12,60 V 50% 12,40 V 25% 12,10 V
0% 11,90 V
• Hluboké vybití – pokud akumulátor zcela vybijete a ponecháte jej takto několik dnů, dostane se do stavu tzv. hlubokého vybití, měřené napětí bez zatížení poklesne pod úroveň 11V, uvnitř člán­ků se nastartujte proces zvaný sulfatace. Síra, původně obsažená v elektrolytu, se vlivem vybíjení „nasakuje“ do aktivních hmot olověných desek. Nabíjením by došlo k opětovnému „vytlačení“ a smíchání síry se zředěným vodnatým elektrolytem, tedy zvýšení koncentrace kyseliny. V opačném případě však reaguje s olovem, dochází k další oxidaci, aktivní hmoty olova se mění v síran olov­natý, nebo-li sulfát. Tento proces je v pokročilém stádiu nevratný a akumulátor je nevratně poškozen. Pokud se akumulátor dostane do stavu hlubokého vybití, stává se, že jej nelze nabít běžnou automatickou nabíječkou. Tyto nabíječky zpravidla za A) nejsou schopny rozpoznat napětí hluboce vybité baterie a proces nabí­jení vůbec nespustí, nebo z B) nabíjení spustí, ale nejsou schopny překonat vnitřní odpor sulfatovaného akumulátoru a přehřívají se.
Pro oživení zkuste svěřit akumulátor do péče odbornému servisu.
Na hluboce vybité a takto poškozené akumulátory se nevztahuje záruka.
• Údržba bezúdržbového akumulátoru – základní pravidlo o údržbě olověných baterií říká, udržujte akumulátor, pokud mož­no, neustále v nabitém stavu. Je-li nutnost jej vybíjet = používat (logicky je), okamžitě po vybití jej opět nabijte.
d) uvedení do provozu
Při uvádění staničních baterií do provozu se vždy řiďte pokyny výrobce zařízení, do kterého je baterie určena. Respektujte bezpečností poky­ny. V případě nejasností se raději poraďte s odborníky.
SK | Návod na použitie
Bezúdržbový záložný (staničný) akumulátor typ AGM (konštrukcia VRLA, olovená batéria s nasiaknutým elektrolytom – riadená ventilom, vhodná pre ALARMY, UPS záložné zdroje, núdzové osvetlenie, telekomunikácie, atď.)
Tento návod popisuje uvedenie jednotlivých druhov batérií – akumu­látorov do prevádzky, ich údržbu, bezpečnú manipuláciu, skladovanie a likvidáciu.
Dôležité upozornenia:
• Každá batéria (článok, akumulátor) je chemický zdroj elektric­kej energie, obsahuje tuhé alebo tekuté chemické zlúčeniny (žieraviny), ktoré môžu spôsobiť ujmu na zdraví, majetku alebo životnom prostredí. S batériami preto manipulujte so zvýšenou opatrnosťou.
• Akumulátor, ako zdroj elektrickej energie, je v pripravenom stave schopný kedykoľvek dodávať elektrický prúd, a to aj za nežiaducich okolností! Pozor aj pri čiastočne nabitej batérie, pri
vzájomnom prepojení oboch kontaktov (terminálov) vodivým materiálom (napr. pri neopatrnej manipulácii, pri preprave, skla­dovaní, a pod.) dôjde k nekontrolovanému uvoľneniu veľkého množstva elektrickej energie, k takzvanému SKRATU. V lepšom prípade dôjde len k poškodeniu batérie. V horšom prípade, ak je jav dlhodobý (stačí však aj niekoľko sekúnd), môže spôsobiť požiar, dokonca výbuch, ujmu na majetku alebo životnom prostredí, ale v neposlednom rade aj ujmu na zdraví či živote človeka! S batériami preto zaobchádzajte vždy tak, aby ku skratu nedošlo!
• Použité batérie aj staré nepoužité, funkčné aj nefunkčné batérie a články sa po spotrebovaní automaticky stávajú nebezpečným odpadom, ktorý môže pri neodbornej likvidácii vážne ohroziť životné prostredie! V absolútnej väčšine obsahujú batérie nebez­pečné chemické prvky alebo ich zlúčeniny. Olovo, kadmium, ortuť, elektrolyt (H2SO4), ale aj ďalšie, ľudskému organizmu škodlivé, jedovaté látky. Tie sa môžu vplyvom zlého uloženia uvoľňovať do prírody a zamoriť ju. Preto Vás prosíme, neodkladajte spot­rebované batérie a články medzi komunálny odpad! ZADARMO od Vás akékoľvek použité akumulátory aj články odoberieme, a zabezpečíme ich riadnu a bezpečnú recykláciu alebo likvidáciu. Podľa zákona o odpadoch, má každá obec povinnosť zabezpečiť tzv. zberné miesta, kam môžu jej obyvatelia odkladať nebezpečné zložky komunálneho odpadu. Použité batérie a články tiež môžete vždy odovzdať tam, kde kúpite nové.
• Jednotlivé akumulátory sa od seba výrazne líšia. V prípade výmeny starej batérie za novú je potrebné riadiť sa pokynmi výrobcu zaria­denia (záložného zdroja – UPS, ústredne atď.), ktorý uvádza, ktorý akumulátor je určený pre ktorý spotrebič. Inštalácia nevhodného typu batérie môže mať za následok jej nevratné poškodenie zariadenia. Záruku v takom prípade nemožno uznať ani zo strany dodávateľa náhradnej batérie ani zo strany výrobcu spotrebiča.
a) popis
Pri záložnej batérie, tzv. VRLA batéria (Valve Regulated Lead Acid – ven­tilom riadené olovené kyselinové) je uvoľňovanie plynov riadené tzv. ventilom. V praxi to znamená, že v podstate nedochádza k žiadnemu úniku aerosólov z elektrolytu H2SO4. Ventil zamedzí úniku plynov a zvládne pretlak až 0,43 kPa. Konštrukcia batérie je postavená na zák­lade olova a elektrolytu viazaného do sklolaminátových mikrovlákien (tzv. AGM – absorbed glass mat) alebo výnimočne do gélu (obsahujú elektrolyt stužený tixotropným gélom – SiO2). Záložné batérie typu AGM sú bežne používané v zariadeniach typu UPS (záložné zdroje), EPS (elektronická požiarna signalizácia), EZS (elektronické zabezpe­čovacie systémy), núdzové osvetlenie, telekomunikačné aplikácie, ale aj ako zdroj pohonu pre elektromotory (skútre, detské hračky, a rad ďalších spotrebičov).
b) údržba, skladovanie a manipulácia
Staničné batérie typu AGM sú úplne bezúdržbové. Počas používania je však potrebné rešpektovať základné pravidlá, aby nedochádzalo k znižovaniu životnosti. Veľmi dôležité sú prevádzkové podmienky, najmä teplota okolitého prostredia. Optimálna prevádzková teplota uvádzaná výrobcom, je 20 až 25 °C. Pri trvalom alebo častom prekra­čovaní týchto hodnôt, sa životnosť batérie dramaticky znižuje. Pri extrémne vysokých prevádzkových teplotách môže dokonca dôjsť k nezvratnému poškodeniu. Keď je batéria dlhodobo vystavovaná prevádzkovým teplotám cez 40 °C, pri ktorých sa všetky chemické procesy urýchľujú, začína dochádzať k vysokému splynovaniu a teda aj pretlaku vo vnútri článku. Za takýchto okolností už ventily nedo­kážu tento pretlak regulovať a hromadiace sa plyny nestačia unikať. Akumulátor sa zahrieva a plastová schránka sa deformuje a zväčšuje objem (doslova sa nafúkne). Doba životnosti batérií AGM udávaná výrobcami, pri splnení predpísaných optimálnych prevádzkových podmienok, sa pohybuje od 4 do 12 rokov podľa rôznych modelov. Vďaka technológii AGM je veľmi účinne potláčaný efekt samovybíjania. Zatiaľ čo klasické zaplavené batérie strácajú samovybíjaním približne 1% kapacity denne, pri type AGM je táto hodnota dramaticky nižšia. Jedná sa zhruba o 1 – 3% mesačne (teda maximálne 0,1% denne)! Tým sa prirodzene predlžuje doba skladovania. Manipulácia a prevádzka záložných batérií vyžaduje len rešpektovanie základných pravidiel. Batérie možno prevádzkovať v akejkoľvek polohe. Poloha hore dnom
5
je však najmenej vhodná a neodporúča sa. Batéria nesmie byť usklad­nená ani prevádzkovaná blízko otvoreného ohňa. Pád z výšky alebo ťažké údery môžu spôsobiť nevratné mechanické poškodenie. Pri skladovaní, manipulácií ani počas prevádzky nesmie dôjsť k spojeniu kontaktov, inak hrozí skrat. Dôsledkom toho môže dôjsť k poškodeniu batérie, k požiaru, ujme na zdraví či živote, prípadne k explózii batérie. V prípade mechanického poškodenia schránky batérie môže dôjsť k úniku elektrolytu (žieraviny), prípadne ku kontaktu s pokožkou. Ihneď opláchnite zasiahnuté miesto čistou vodou a zneutralizujte mydlom alebo sódou. Pri rozsiahlejšom kontaktu, alebo pri poleptaní, vyhľa­dajte čo najskôr lekársku pomoc.
c) nabíjanie
Pred začiatkom procesu nabíjania sa vždy uistite, aké menovité napätie má Vaša batéria. Ďalej overte, či je Vaša nabíjačka vhodná na nabíjanie daného typu akumulátora (AGM, GEL) a či disponuje vhodným menovitým napätím. V neposlednom rade skontrolujte, či je nabíjačka dostatočne silná na nabíjanie Vášho akumulátora alebo či nie je naopak príliš výkonná, teda tiež nevhodná, pretože nabíja príliš silným prúdom.
Nabíjanie nie je nič zložitého, poradíme Vám ako na to. Ak si nebu­dete ani po našich inštrukciách istí, vždy sa radšej dopredu poraďte s odborníkom alebo prenechajte túto činnosť jemu. Môžete tiež použiť návod dodaný k nabíjačke.
Niektoré pasáže článku c) popisujú situácie, ktoré sú pre užívateľa automatických nabíjačiek z informatívneho hľadiska zbytočné. Tieto kapitoly sú preto označené hviezdičkou *.
• Typ akumulátora – budeme popisovať nabíjanie bez údržbového
akumulátora typu AGM alebo GEL.
• Správne napätie – uistite sa, že Váš nabíjač je nastavený na
správne menovité nabíjacie napätie pre 12V batérie alebo 6V batérie, niektoré nabíjačky nedisponujú prepínačom, stačí teda len overiť, či sa zhodujú údaje na oboch komponentoch (napr. nabíjačka 12V a batérie takisto 12V ).
• Správna polarita – pred uvedením nabíjača do prevádzky skon-
trolujte radenie pólov na batérii a svorky na kábloch nabíjača, potom správne pripojte plus na plus a mínus na mínus, v opačnom prípade hrozí skrat.
• Odvetrávanie – skontrolujte, že odvetrávanie (štrbiny ventilov)
nie je znečistené alebo zaslepené, a plyny môžu v prípade nutnosti voľne unikať z batérie, odvetrávanie = štrbiny ventilov vo viečku batérie (zhora alebo z boku), v prípade upchatia hrozí hromadenie plynov vo vnútri batérie, teda nezvratné poškodenie. Niektoré batérie štrbinami nedisponujú alebo sú skryté.
• Nastavenie automatickej nabíjačky – v prípade, že má nabíjačka
viac možností nastavenia, riaďte sa návodom výrobcu nabíjačky. Spravidla sa nastavuje nabíjacie napätie a prúd. Inštrukcie o veľkosti nabíjacieho prúdu môžete nájsť v nasledujúcom odseku. Ak nemá nabíjačka žiadne nastavenie, uveďte ju do prevádzky zapojením zástrčky prívodného kábla do zásuvky elektrickej siete 220V (230V), káble sa svorkami by už mali byť pripojené k pólom batérie.
• Nabíjací prúd * – všeobecne platné pravidlo hovorí, nabíjajte prú-
dom o veľkosti jednej desatiny (1/10) kapacity batérie. Povedané číslami, ak máte 60Ah akumulátor, nabíjajte ho 6A (60: 10 = 6A). Existuje presnejší nabíjací vzorec, ktorý hovorí, nabíjací prúd by sa mal rovnať 0,12ti násobku kapacity akumulátora. Alebo „I = 0,12 x C“. V praxi, ak máte 60Ah, potom 60×0,12 = nabíjací prúd 7,2A.
V dnešnej dobe väčšina užívateľov disponuje automatickými
nabíjačkami, v takom prípade iba voľte vhodnú nabíjačku s dos­tatočným prúdom, s ohľadom na skutočnosť, že čas nabíjania je priamo úmerný veľkosti nabíjacieho prúdu a čas nabíjania nebol zbytočne dlhý (pre 60Ah je prúd pod 1A príliš málo). A naopak, nevoľte príliš silnú nabíjačku, aby nedochádzalo k zbytočne rýchlemu dobíjaniu, ktoré akumulátoru dlhodobo neprospieva (napr. pre 60Ah je prúd nad 14A príliš silný).
Poznámka: ak nabíjate regulovateľným nabíjacím prúdom, nabíjajte
podľa vzorca „I = 0,12 x C“ až do dosiahnutia napätia 14,2V, potom
znížte prúd na polovicu a pokračujte až do konca (napätie dosiahne 14,4 V).
• Znaky plného nabitia * – všeobecne platí, že batéria sa nabíja po dobu potrebnú na dosiahnutie znakov plného nabitia. Pri bezú­držbových batérií bez zátok, či AGM s nasiaknutým elektrolytom, už nemožno hustotu zmerať, v žiadnom prípade sa nepokúšajte do akumulátora vniknúť! Pri 12V bezúdržbovej olovenej batérie typu AGM alebo GEL, nabíjanej bežným spôsobom, manuálnou nabíjačkou, možno odhadnúť stav nabitia pomocou zmerania napätia na póloch počas nabíjania. Hodnoty možno interpretovať takto: 14,3 V = 90 až 95% nabité, 14,4 až 14,5 V = 100% nabité.
POZOR – pri meraní dbajte na správne nastavené hodnoty na
meracom prístroji – napätie [V – voltage].
• Rýchle nabíjanie * – V prípade nutnosti rýchleho nabitia, je možné výnimočne použiť nabíjací prúd v hodnote I = 1 x C (v našom prípade, teda u 60Ah batérie bude nabíjací prúd 60A). Týmto prúdom nabíjajte však maximálne 30 minút! Majte na pamäti, že čím častejšie budete používať vyššie prúdy na nabíja­nie Vašej batérie, tým kratšiu životnosť možno pri akumulátore v budúcnosti očakávať.
• Kapacita akumulátora – aktuálnu kapacitu (stav nabitia) možno približne určiť jednoduchými meracími prístrojmi. Možno použiť prístroje pre orientačné meranie bez zaťaženia akumulátora, ale aj presnejšie prístroje meracie vnútorný odpor. Zostávajúcu životnosť akumulátora možno však presne určiť iba zložitým diag­nostickým procesom, pomocou drahého testovacieho prístroja, založeného na princípe vybíjania a nabíjania. Takto vykonávaná diagnostika môže u malých batérií trvať niekoľko hodín a u väčších batérií až niekoľko dní. Akýkoľvek test vykonávaný za účelom zistenia kapacity batérie sa odporúča vykonávať vždy s plne nabitým akumulátorom a s odstupom aspoň 4 hodín po ukončení nabíjania. Orientačné zistenie kapacity možno následne vykonať jednoduchým meracím prístrojom – voltmetrom. Meriame bez zaťaženia, teda iba napätie bez odberu prúdu. Namerané hod­noty porovnáme s nasledujúcou tabuľkou (poznámka: u starých, dlhšie používaných alebo poškodených batérií môžu byť výsledky merania skreslené alebo úplne bezcenné, také batérie možno rozpoznať a testovať iba zložitejšími metódami):
Stav nabití Měřené napětí
100% 12,90+ V
75% 12,60 V 50% 12,40 V 25% 12,10 V
0% 11,90 V
• Hlboké vybitie – ak akumulátor úplne vybijete a ponecháte ho takto niekoľko dní, dostane sa do stavu tzv. hlbokého vybitia, merané napätie bez zaťaženia klesne pod úroveň 11V, vo vnútri článkov sa naštartujte proces zvaný sulfatácia. Síra, pôvodne obsiahnutá v elektrolytu, sa vplyvom vybíjania „nasakuje“ do aktív­nych hmôt olovených dosiek. Nabíjaním by došlo k opätovnému „vytlačeniu“ a zmiešaniu síry so zriedeným vodnatým elektroly­tom, teda zvýšenie koncentrácie kyseliny. V opačnom prípade však reaguje s olovom, dochádza k ďalšej oxidácii, aktívne hmoty olova sa menia v síran olovnatý, alebo sulfát. Tento proces je v pokročilom štádiu nevratný a akumulátor je nenávratne poško­dený. Ak sa akumulátor dostane do stavu hlbokého vybitia, stáva sa, že ho nie je možné nabiť bežnou automatickou nabíjačkou. Tieto nabíjačky spravidla za A) nie sú schopné rozpoznať napätie hlboko vybitej batérie a proces nabíjania vôbec nespustí, alebo za B) nabíjanie spustí, ale nie sú schopné prekonať vnútorný odpor sulfatovaného akumulátora a prehrievajú sa.
Pre oživenie skúste zveriť akumulátor do starostlivosti odbornému
servisu. Na hlboko vybité a takto poškodené akumulátory sa nevzťahuje záruka.
6
• Údržba bezúdržbového akumulátora – základné pravidlo o
údržbe olovených batérií hovorí, udržujte akumulátor, pokiaľ možno, neustále v nabitom stave. Ak je potreba ho vybíjať = používať (logicky je), okamžite po vybití ho opäť nabite.
d) uvedenie do prevádzky
Pri uvádzaní staničných batérií do prevádzky sa vždy riaďte pokynmi výrobcu zariadenia, do ktorého je batéria určená. Rešpektujte bezpeč­nostné pokyny. V prípade nejasností sa radšej poraďte s odborníkmi.
PL | Instrukcja użytkowania
Bezobsługowy rezerwowy (stacyjny) akumulator typu AGM (konstrukcja VRLA, bateria ołowiowa z elektrolitem żelowym – z zaworem regulującym, przeznaczona do ALARMÓW, zasilaczy rezerwowych UPS, oświetlenia awaryjnego, telekomunikacji, itp.)
Ta instrukcja opisuje uruchamianie poszczególnych rodzajów baterii – akumulatorów do pracy, ich konserwację, bezpieczne manipulowanie, magazynowanie i likwidację.
Ważne uwagi:
• Każda bateria (ogniwo, akumulator) jest chemicznym źródłem energii elektrycznej, zawiera stałe albo ciekłe związki chemiczne (substancje żrące), które mogą spowodować uszczerbek na zdro­wiu, straty majątkowe albo problem dla środowiska naturalnego. Dlatego z bateriami trzeba manipulować niezwykle ostrożnie.
• Akumulator, jako źródło energii elektrycznej, jest w stanie goto­wości zdolny do dostarczenia prądu elektrycznego w dowolnej chwili, i to nawet w niekorzystnych sytuacjach! Uwaga, nawet przy częściowo naładowanej baterii, przy połączeniu obu zacisków (klem) materiałem przewodzącym (na przykład przy nieostroż­nym manipulowaniu, przy transporcie, magazynowaniu, itp.) dojdzie do niekontrolowanego uwolnienia dużej ilości energii elektrycznej, czyli do tak zwanego ZWARCIA. W najlepszym razie dojdzie tylko do uszkodzenia baterii. W gorszej sytuacji, jeżeli taki stan potrwa dłużej (ale wystarczy tylko kilka sekund), może dojść do pożaru a nawet do wybuchu, powstaną straty materialne i problemy dla środowiska naturalnego oraz zagrożenie dla zdro­wia, a nawet życia człowieka! Dlatego z bateriami zawsze należy postępować tak, aby nie dopuścić do zwarcia!
• Zużyte baterie i stare nieużyteczne, działające i nieczynne baterie i ogniwa po zużyciu stają się odpadem niebezpiecznym, który przy niefachowej likwidacji stanowi poważne zagrożenie dla środo­wiska naturalnego! W większości przypadków baterie zawierają niebezpieczne pierwiastki chemiczne albo ich związki. Ołów, kadm, rtęć, elektrolit (H2SO4), i inne substancje trujące, szkodliwe dla organizmu człowieka. Przy niewłaściwym składowaniu mogą się one uwalniać do środowiska i zatruwać je. Dlatego bardzo Państwa prosimy, nie likwidujcie zużytych baterii i ogniw razem z odpadem komunalnym! BEZPŁATNIE odbierzemy od Państwa wszystkie zużyte akumulatory i ogniwa oraz zapewnimy ich wła­ściwy i bezpieczny recykling albo likwidację. Zgodnie z ustawą o odpadach, każda gmina ma obowiązek zorganizować tzw. punkty zbiorcze, w których obywatele mogą oddawać niebezpieczne składniki odpadów komunalnych. Zużyte baterie i ogniwa można również zawsze oddać tam, gdzie kupuje się nowe.
• Poszczególne akumulatory mocno różnią się od siebie. W przypadku wymiany starej baterii na nową trzeba kierować się zaleceniami producenta urządzeń (źródła rezerwowego – UPS, centrali, itp.), który określi, jaki akumulator jest przeznaczony do konkretnego odbiornika. Instalacja nieodpowiedniego typu baterii może spowodować nieodwracalne uszkodzenie urzą­dzenia albo ogniwa. Nie można w takim przypadku skorzystać z gwarancji ani ze strony dostawcy baterii na wymianę, ani ze strony producenta urządzenia.
a) opis
W baterii rezerwowej, tzw. baterii VRLA (Valve Regulated Lead Acid – ołowiowo-kwasowej z zaworem regulującym) uwalnianie gazów jest
kontrolowane tzw. zaworem. W praktyce oznacza to, że w zasadzie nie dochodzi do żadnego wydostawania się aerozoli z elektrolitu H2SO4. Zawór zapobiega wydostawaniu się gazów i wytrzymuje nadciśnienie do 0,43kPa. Konstrukcja baterii zawiera ołów i elektrolit nasycający mikrowłókna szklanolaminatowe (tzw. AGM – absorbed glass mat) albo czasami sam żel (zawierający elektrolit zagęszczony żelem tikso­tropowym – SiO2). Baterie rezerwowe typu AGM są zwykle stosowane w urządzeniach typu UPS (źródła rezerwowe), EPS (elektroniczna sygnalizacja przeciwpożarowa), EZS (elektroniczne systemy zabez­pieczeń), oświetlenia awaryjnego, aplikacjach telekomunikacyjnych, ale też, jako źródło energii do napędu silników elektrycznych (skutery, zabawki dla dzieci i wiele innych odbiorników).
b) konserwacja, magazynowanie i manipulowanie
Baterie stacyjne typu AGM są całkowicie bezobsługowe. Podczas ich eksploatacji trzeba jednak przestrzegać podstawowych zasad, aby nie doszło do zmniejszenia ich żywotności. Bardzo istotne są warunki pracy, a szczególnie temperatura otoczenia. Optymalna temperatura pracy podawana przez producenta wynosi 20 do 25°C. Przy ciągłym albo częstym przekraczaniu tych wartości, żywotność baterii drama­tycznie maleje. Przy szczególnie wysokich temperaturach pracy może nawet dojść do nieodwracalnego uszkodzenia. Jeżeli bateria będzie dłużej eksploatowana w temperaturach przekraczających 40°C, przy których procesy chemiczne ulegają przyspieszeniu, dochodzi do gwałtownego gazowania i powstania nadciśnienia wewnątrz ogniwa. W takich okolicznościach zawory mogą nie nadążyć z regulacją nad­ciśnienia i gromadzące gazy nie będą się mogły szybko wydostać na zewnątrz. Akumulator rozgrzeje się, a plastikowa obudowa ulegnie deformacji zwiększając swoją objętość (dosłownie zostanie nadmu­chana). Okres żywotności baterii AGM podawany przez producenta, przy spełnieniu wymaganych optymalnych warunków pracy, waha się od 4 do 12 lat zależnie od konkretnych modeli. Dzięki technologii AGM można bardzo skutecznie ograniczyć efekt samoczynnego rozładowania się. Klasyczne baterie z płynnym elektrolitem tracą przez samoczynne rozładowywanie się około 1% pojemności dzien­nie, a dla typu AGM ten parametr jest o wiele niższy. Wynosi tylko 1 – 3% miesięcznie (czyli maksimum 0,1% na dobę)! To oczywiście wydłuża czas magazynowania. Manipulowanie i eksploatowanie baterii rezerwowych wymaga tylko przestrzegania podstawowych zasad. Baterie można eksploatować w każdym położeniu. Położenie dnem do góry nie jest jednak korzystne i nie zaleca się go. Bateria nie może być magazynowana, ani eksploatowana w pobliżu otwartego ognia. Upadek z wysokości albo silne uderzenia mogą spowodować nieodwracalne mechaniczne uszkodzenia. Przy magazynowaniu, manipulacji i podczas pracy nie może dojść do zetknięcia styków, bo grozi to zwarciem. W wyniku tego może dojść do uszkodzenia baterii, pożaru, uszczerbku na zdrowiu, ewentualnie do eksplozji baterii. W przypadku mechanicznego uszkodzenia obudowy baterii może dojść do wycieku elektrolitu (substancji żrącej), ewentualnie do jej kontaktu ze skórą. Takie miejsce na skórze należy zaraz umyć czystą wodą i zneutralizować mydłem albo sodą. Przy większej powierzchni kontaktu albo przy poparzeniu, należy jak najszybciej zwrócić się do lekarza.
c) ładowanie
Przed rozpoczęciem procesu ładowania trzeba zawsze sprawdzić, jakie napięcie znamionowe ma Państwa bateria. Następnie trzeba sprawdzić, czy Państwa prostownik nadaje się do ładowania danego typu akumulatora (AGM, GEL) i dysponuje odpowiednim napięciem znamionowym. Trzeba też sprawdzić, czy prąd i moc ładowarki wy­starczy do naładowania Państwa akumulatora albo przeciwnie, czy nie jest ona zbyt wydajna, bo wtedy ładowanie będzie się odbywać zbyt dużym prądem.
Ładowanie to nic skomplikowanego, doradzimy Państwu, jak to zrobić. Jeżeli nawet po naszych instrukcjach nie będziecie jeszcze pewni, jak to zrobić, prosimy skonsultować się wcześniej ze specjalistą albo zlecić mu tę usługę. Można również skorzystać z instrukcji załączonej do prostownika.
Niektóre części artykułu c) opisują sytuacje, które dla użytkowników automatycznych ładowarek są zbędne z informacyjnego punktu widzenia. Dlatego te fragmenty są oznaczone gwiazdką *.
7
• Typ akumulatora – będziemy opisywać ładowanie bezobsługo­wego akumulatora typu AGM lub GEL.
• Poprawne napięcie – sprawdzamy, czy Państwa ładowarka jest ustawiona na właściwe napięcie ładowania dla 12V baterii albo 6V baterii; niektóre ładowarki nie mają przełącznika i wystarczy wtedy tylko sprawdzić, czy dane na obu komponentach są zgodne (na przykład prostownik 12V i bateria również 12V).
• Poprawna polaryzacja – przed włączeniem ładowarki do pracy sprawdzamy oznaczenie biegunów na baterii i końcówkach przewodów ładowarki, potem poprawnie łączymy plus do plusa i minus do minusa; w przeciwnym razie nastąpi zwarcie.
• Wentylacja – sprawdzamy, czy otwory (szczeliny zaworów) nie są zanieczyszczone albo zaślepione, a gazy mogą w razie potrzeby wydostać się z baterii, wentylacja = szczeliny zaworów w pokrywie baterii (z góry albo z boku), w razie zapchania grozi gromadzenie się gazów wewnątrz baterii i jej nieodwracalne uszkodzenie. Niektóre baterie nie mają takich szczelin albo są one ukryte.
• Ustawienie automatycznej ładowarki – w przypadku, gdy ładowarka ma różne możliwości ustawień, kierujemy się in­strukcją producenta ładowarki. Z reguły ustawia się napięcie ładowania i prąd. Instrukcje dotyczące prądu ładowania można znaleźć w tym rozdziale. Jeżeli ładowarka nie wymaga żadnych ustawień, uruchamiamy ją do pracy włączając wtyczkę przewodu zasilającego wprost do gniazdka sieci elektrycznej 220V (230V), przewody z zaciskami (krokodylkami) powinny już być podłączone do biegunów baterii.
• Prąd ładowania* – ogólnie obowiązująca reguła mówi, że ła­dowanie odbywa się prądem o wartości jednej dziesiątej (1/10) pojemności baterii. Na przykład, jeżeli mamy akumulator o pojemności 60Ah, ładujemy go prądem 6A (60: 10 = 6A). Istnieje dokładniejszy wzór do ładowania, który mówi, że prąd ładowania powinien mieć wartość 0,12 pojemności akumulatora. Inaczej „I = 0,12 x C“. W praktyce dla 60Ah, mamy 60×0,12 = prąd ładowania wynosi 7,2A.
Aktualni większość użytkowników dysponuje automatycznymi
ładowarkami i w takim przypadku trzeba tylko dobrać ładowar­kę o wystarczającym prądzie z uwzględnieniem faktu, że czas ładowania jest wprost proporcjonalny do prądu ładowania, a czas ładowania nie był zbyt długi (dla 60Ah prąd poniżej 1A to trochę za mało). I przeciwnie, wybranie zbyt mocnej ładowarki, która niepotrzebnie spowoduje zbyt szybkie ładowanie jest przez dłuższy czas niekorzystne dla akumulatora (na przykład dla 60Ah prąd powyżej 14A jest za duży).
Uwaga: jeżeli ładujemy z regulacją prądu ładowania, to korzystamy
ze wzoru „I = 0,12 x C“ aż do osiągnięcia napięcia 14,2V, potem zmniejszamy prąd do połowy i kontynuujmy (napięcie na końcu osiągnie 14,4V).
• Oznaki pełnego naładowania* – ogólnie obowiązuje, że baterie ładuje się przez czas konieczny do wystąpienia oznak pełnego naładowania. W bezobsługowych bateriach bez korków albo AGM z elektrolitem żelowym, gdzie gęstości elektrolitu nie można zmierzyć, w żadnym razie nie próbujemy się dostać do wnętrza baterii! W 12V bezobsługowych bateriach ołowiowych typu AGM albo GEL, ładowanych w zwykły sposób, ładowarką ręczną, można ocenić stan naładowania za pomocą pomiaru napięcia na biegunach podczas ładowania. Wartości trzeba interpretować następująco: 14,3V = 90 do 95% naładowania, 14,4 do 14,5V = 100% naładowanie.
UWAGA – przy pomiarze uważamy na poprawne ustawienie
zakresu pomiarowego w mierniku – napięcia [V – voltage].
• Szybkie ładowanie* – W przypadku konieczności szybkiego ładowania, można wyjątkowo zastosować prąd ładowania o wartości I = 1 x C (w naszym przypadku dla baterii 60Ah prąd ładowania wyniesie 60A). Takim prądem można jednak ładować nie dłużej, niż 30 minut! Trzeba pamiętać, że im częściej będziemy stosować większe prądy ładowania do swoich baterii, tym krótszej żywotności akumulatora należy się spodziewać w przyszłości.
• Pojemność akumulatora – aktualną pojemność ( stan nałado-
wania) można w przybliżeniu oszacować prostymi przyrządami pomiarowymi. Można wykorzystać przyrządy do orientacyjnego pomiaru bez obciążenia akumulatora albo dokładniejsze przy­rządy mierzące rezystancję wewnętrzną. Dostępną pojemność i żywotność akumulatora można dokładnie zbadać tylko w złożonym procesie diagnostycznym, za pomocą drogiego testera działającego na zasadzie ładowania i rozładowywania. Tak wy­konywana diagnostyka może trwać w przypadku małych baterii nawet przez kilka godzin, a dla dużych baterii nawet kilka dni. Jaki­kolwiek test wykonywany w celu sprawdzenia pojemności baterie zaleca się wykonywać z całkowicie naładowanym akumulatorem i po czasie przynajmniej 4 godzin po zakończeniu ładowania. Orientacyjne ustalenie pojemności można potem wykonać prostym przyrządem pomiarowym – woltomierzem. Mierzymy bez obciążenia, czyli tylko napięcie bez poboru prądu. Wartości zmierzone porównujemy z poniższą tabelką (uwaga: w starych, długo eksploatowanych albo uszkodzonych bateriach wyniki pomiarów mogą być niepewne albo zupełnie błędne, takie baterie trzeba rozpoznać i sprawdzać bardziej złożonymi sposobami):
Stan naładowania Mierzone napięcie
100% 12,90+ V
75% 12,60 V 50% 12,40 V 25% 12,10 V
0% 11,90 V
• Głębokie rozładowanie – jeżeli akumulator zostanie całkowicie
rozładowany i pozostawiony w takim stanie na kilka dni, przejdzie on do stanu tzw. głębokiego rozładowania, napięcie mierzone bez obciążenia spadnie poniżej 11V, wewnątrz ogniwa będzie zachodzić proces zwany zasiarczaniem. Siarka występująca dotychczas w elektrolicie pod wpływem rozładowania „wsiąka“ do masy czynnej płyt ołowianych. Ładowanie spowodowałoby ponowne „wyciśnięcie“ i zmieszanie siarki z rozcieńczonym wodnistym elektrolitem, czyli zwiększenie stężenia kwasu. W przeciwnym jednak razie zachodzi reakcja z ołowiem, następuje dalsze utlenianie, substancja czynna na płycie ołowianej zmienia się w siarczan ołowiu, czyli krótko mówiąc akumulator zasiarcza się. Ten proces w stanie zaawansowanym jest nieodwracalny i akumulator ulega poważnemu uszkodzeniu. Jeżeli akumulator znajdzie się w stanie głębokiego rozładowania, to nie można go już naładować zwykłą automatyczną ładowarką. Te ładowarki z reguły, patrz A) nie są zdolne do rozpoznania napięcia głęboko rozładowanej baterii i proces ładowania w ogóle nie włączy się, albo B) ładowanie włączy się, ale prostownik nie będzie zdolny do pokonania zwiększonej rezystancji zasiarczonego akumulatora i przegrzeje się.
Próbę ożywienia takiego akumulatora trzeba zlecić do specjali-
stycznego serwisu. Akumulatory głęboko rozładowane i uszko­dzone nie podlegają żadnej gwarancji.
• Konserwacja bezobsługowego akumulatora – podstawowa
zasada konserwacji baterii ołowiowych mówi, żeby, jeżeli to możliwe utrzymywać zawsze akumulator w stanie naładowanym. Jeżeli trzeba go rozładować = używać (logicznie tak), to po rozła­dowaniu trzeba go zaraz naładować.
d) uruchomienie do eksploatacji
Przy uruchamianiu baterii stacyjnych do pracy trzeba się zawsze kierować zaleceniami producenta urządzenia, do którego bateria jest przeznaczona. Trzeba przestrzegać zasad bezpieczeństwa. W przypadku wątpliwości trzeba się skonsultować ze specjalistami.
8
HU | Üzemeltetési kézikönyv
AGM típusú karbantartásmentes készenléti (helyhez kötött) akkumulátor (VRLA kialakítás, elektrolittal átitatott, szeleppel felügyelt ólom akkumulátor. Alkalmazási területek: RIASZTÁS, UPS készenlét, vészhelyzeti megvilágítás, telekommunikációs, stb. alkalmazások)
Ez a kézikönyv ismerteti az egyes akkumulátor típusok üzembe helyezését, azok karbantartását, biztonságos kezelését, tárolását, és hulladékkezelését.
Fontos gyelmeztetés:
• Minden akkumulátor (cella, akkumulátor) kémiai elektromos áramforrásnak számít; szilárd, vagy folyékony halmazállapotú kémia anyagot tartalmaznak (maró hatásúak), ami káros lehet az ember egészségére, károsíthatja a vagyontárgyakat, illetve a környezetet. Éppen ezért az akkumulátorokat különös gonddal kell kezelni.
• Az akkumulátor, mint energiaforrás, bármely pillanatban kész elektromos energiát szolgáltatni, és ez alól nem kivételek a nem szándékolt helyzetek sem! Figyelem, még a részlegesen lemerült akkumulátoroknál is igaz, hogy a kivezetéseik (terminálok) ösz­szekötése elektromosan vezető anyaggal (pl. gondatlan kezelés során, szállításkor, tároláskor, stb.) jelentős mennyiségű elektro­mos energia felszabadulásával jár, ezt RÖVIDZÁRLATNAK hívjuk. Jobb esetben mindössze az akkumulátor megy tönkre. Rosszabb esetben, feltéve, hogy a vezető bírja egy darabig (néhány másod­perc elegendő) tüzet, vagy akár robbanást okozhat, megrongálja az épületet, vagy a környezetet, és nem utolsó sorban az emberre nézve egészségkárosodást, vagy akár halált okozhat! Éppen ezért javasolt, hogy az akkumulátort mindig úgy kezelje, hogy ne okozzon rövidzárlatot!
• Az elhasznált akkumulátorok és cellák, valamint a nem használt régi akkumulátorok függetlenül attól, hogy még funkcionálnak, vagy sem, a használat után veszélyes hulladékká válnak, és mint ilyen, helytelen hulladékkezelés esetén súlyos kockázatot jelentenek a környezetre! Az akkumulátorok túlnyomó többsége veszélyes kémiai elemeket és vegyületeket tartalmaz. Az ólom, kadmium, higany, elektrolit (H2SO4), és más mérgező vegyszerek károsak az egészségre. Ezek a helytelen hulladékkezelés eredmé­nyeképpen felszabadulhatnak, és szennyezhetik a természetet. Ez az oka, hogy hangsúlyozottan kérjük, az elhasznált akkumuláto­rokat és cellákat ne kezelje háztartási hulladékként! A kimerült akkumulátorokat és cellákat INGYEN visszavesszük öntől, és gondoskodunk a megfelelő és biztonságos megsemmisítésükről és újra hasznosításukról. A hulladékkezelésre vonatkozó törvény előírása szerint minden városvezetésnek gondoskodnia kell ún. begyűjtő helyekről, ahol a lakosok leadhatják a háztartási hulladékukban előforduló veszélyes anyagokat. Az elhasznált akkumulátorokat mindig átveszik az értékesítésük helyén is.
• Az egyes akkumulátorok nagyban eltérnek egymástól. Amikor az elhasznált akkumulátort cserél újra, mindig tartsa be a készülék gyártójának utasításait (tartalék áramforráshoz – UPS-hez, stb.), amelyben a gyártó előírja, melyik akkumulátort tervezték az adott készülékhez. A nem megfelelő típusú akkumulátor behelyezése a készülékbe annak végleges tönkremenetelét okozhatja. Ilyen esetben nem lehet garanciális igényt érvényesíteni sem az akku­mulátor gyártója, sem pedig a készülék gyártója felé.
a) Ismertetés
A VRLA (szeleppel felügyelt savas ólom) készenléti akkumulátorból egy szelepen keresztül távoznak a felszabadult gázok. A gyakorlatban ez biztosítja, hogy a H2SO4 elektrolitból szinte semennyi gáz nem szivárog a szabadba. A szelep megakadályozza a szivárgást és maxi­mum 0,43 kPa-ig kezelni tudja a kialakult túlnyomást. Az akkumulátor működése az ólom és elektrolit mikro szálas üvegszálhoz kötődésén alapul (un. AGM – abszorbeált üveggyapot), illetve speciális esetben gélhez (tixotropikus géllel vastagított elektrolitot tartalmaz – SiO2). Az AGM típusú készenléti akkumulátorokat elterjedten használják UPS jel-
legű berendezésekben (készenléti áramforrás), EPS berendezésekben (elektronikus tűzjelző készülékek), EZS készülékekben (elektronikus biztonsági rendszereknél), vészhelyzeti világításokhoz, telekommu­nikációs alkalmazásokhoz, de áramforrása lehet elektromos motor aktuátoroknak is (robogó, játékok, és számos más készülék).
b) Karbantartás, tárolás és kezelés
A helyhez kötött AGM típusú akkumulátorok nem igényelnek karban­tartást. Ennek ellenére a használatuk során néhány alapszabályt be kell tartani annak érdekében, hogy élettartamuk ne rövidüljön meg. Az üzemeltetési feltételek nagyon fontosak, különösen a környezeti hőmérséklet. A gyártó által javasolt optimális üzemi hőmérséklet 20°C és 25°C között van. Ha folyamatosan, vagy átmenetileg e ha­tárérték feletti hőmérsékleten üzemeltetik, az akkumulátor hasznos élettartama drasztikusan lecsökken. Szélsőségesen magas üzemi hőmérséklet esetén maradandó károsodás következhet be. Ha az akkumulátor hosszabb ideig 40°C-ot meghaladó hőmérsékletnek teszik ki, amely hőmérsékleten minden kémia folyamat gyorsabban zajlik, intenzív gázfejlődés alakul ki, aminek következtében a cellában a belső nyomás megnő. Ilyen körülmények között a szelep nem lesz képes szabályozni a túlnyomást, és a felgyülemlett gázok nem tudnak eltávozni, a térfogatuk megnövekszik (az akkumulátor szó szerint felfúvódik). Az AGM akkumulátorok gyártó által közölt élettartama optimális üzemelési körülmények között 4 – 12 év az adott modelltől függően. Az AMG technológia igen hatékonyan semlegesíti az önkisü­lés jelenségét. Miközben a hagyományos bemerített akkumulátorok önkisülése naponta a kapacitásnak kb. 1%-át teszi ki, az AGM típus esetében ez a veszteség jelentősen kisebb. A kapacitásvesztés kb. 1-3% havonta (vagyis maximum 0,1% naponta)! Ez természetesen kitolja a tárolhatósági időt. A készenléti akkumulátorok üzemeltetése és tárolása mindössze az alapvető szabályok betartását igényli. Az akkumulátorokat bármilyen pozícióban lehet használni. A fejére állított pozíció a legkevésbé kedvező, ezért ez nem ajánlott. Az akkumulátort tilos nyílt láng mellett üzemeltetni, vagy tárolni. Magasból leesés, vagy erős ütődés esetén javíthatatlan mechanikai sérülés követ­kezhet be. Az érintkezőket nem szabad összezárni tárolás, kezelés, vagy üzemeltetés során, ez rövidzárlat kockázatát hordozza. Ennek következménye az akkumulátor megrongálódása, tűz, az egészség, vagy élet kockáztatása, illetve az akkumulátor felrobbanása lehet. Az akkumulátor ház mechanikai sérülése esetén az elektrolit kiszökhet (maróhatás), illetve érintkezésbe kerülhet a bőrrel. Bőrrel érintkezés esetén az érintett területet tiszta vízzel azonnal le kell öblíteni, majd az elektrolitot szappannal, vagy mosószódával semlegesíteni kell. Ennél intenzívebb érintkezés, vagy marás esetén a lehető leggyorsabban orvoshoz kell fordulni.
c) Töltés
A töltési művelet megkezdése előtt ellenőrizze az akkumulátor névleges feszültségét. Ezt követően ellenőrizze, hogy a töltő beren­dezés alkalmas-e az adott típusú akkumulátor töltéséhez (AGM, GÉL) és képes-e biztosítani a szükséges névleges feszültséget. Végül, de nem utolsó sorban, ellenőrizze a töltő teljesítményét, megfelelő-e az ön akkumulátorának a töltéséhez, illetve nem túlzottan nagy teljesítményű-e, ami szintén nem kívánatos, mivel esetleg túl nagy áramerősséggel töltené az akkumulátort.
A töltés nem bonyolult, elmondjuk, hogyan kell végezni. Ha nem biztos benne, hogy az utasításokat pontosan értette, kérjen tanácsot hozzáértő személytől, vagy kérje fel a hozzáértő személyt a töltés elvégzésére. Esetleg olvassa el újra a töltőhöz kapott kézikönyvet.
A c) fejezet néhány bekezdése olyan információt tartalmaz, amely automata töltőt használó felhasználók esetén nem relevánsak. Ezeket a bekezdéseket csillaggal (*) jelöltük meg.
• Akkumulátor típus – a karbantartásmentes AGM, vagy GÉL
típusú akkumulátor töltését ismertetjük.
• Megfelelő feszültség – győződjön meg róla, hogy a töltő a
megfelelő névleges feszültségre van állítva a 12V-os vagy 6V­os akkumulátorokhoz. Néhány töltőn nem található kapcsoló, ezeknél elegendő, ha ellenőrzi, hogy az értékek mindkét darabnál megegyeznek (pl. 12V-os töltő és12V-os akkumulátor).
9
• Megfelelő polaritás – a töltő bekapcsolása előtt ellenőrizze az akkumulátoron a polaritások sorrendjét, valamint a töltő kábel terminál csipeszeit, majd értelemszerűen csatlakoztassa a pluszt a pluszhoz, a mínuszt a mínuszhoz. Ha nem így tesz, rövidzárlatot idéz elő.
• Szellőzés – ellenőrizze, hogy a szellőzés (szelep rések) nem piszkolódtak, vagy tömődtek el, és hogy a gázok szükség szerint szabadon tudnak távozni az akkumulátorból. Szellőzés = szelep résnyire nyitva az akkumulátor burkolatban (a tetején, vagy az ol­dalán). Ha ezek a rések eltömődtek, a gázok felgyülemlenek belül és maradandó rongálódást okozhatnak. Vannak akkumulátorok, melyek nem rendelkeznek ilyen résekkel, vagy el vannak fedve.
• Automatikus töltő beállítása – amennyiben a töltő további le­hetőségeket is tartalmaz, kövesse a töltő kézikönyvében leírtakat. A töltési feszültség és a töltőáram általában adott. A következő bekezdésben talál utasításokat az aktuális értékekkel történő töltésre. Amennyiben a töltő nem rendelkezik semmilyen állítási lehetőséggel, kezdje azzal, hogy bedugja a tápkábel dugaszát a 220V (230V) fali csatlakozóba, majd ez után a szorító csipesszel ellátott kábeleket csatlakoztatja az akkumulátor pólusaihoz.
• Töltőáram* – általános szabályként töltse az akkumulátort az akkumulátor kapacitásának tizedrészének (1/10) megfelelő áramerősséggel. Számokkal kifejezve, ha az akkumulátor ka­pacitása 60Ah, a töltőáram legyen 6A (60: 10 = 6A). Létezik egy pontosabb képlet is a töltési áramhoz, ami szerint a töltőáram nagysága legyen 0,12-szerese az akkumulátor kapacitásának. Más szóval: ”I = 0,12 x C“. Gyakorlatban a 60Ah akkumulátor esetében: 60×0.12 = 7.2A töltőáram.
A használók többsége automata töltőt használ. Ilyen esetben
mindössze az elégséges áramerősséget biztosító megfelelő töltőt kell kiválasztani, Vegye gyelembe, hogy a töltési idő egyenesen arányos a töltőárammal, és a töltési idő túl hosszú is lehet (egy 60Ah akkumulátornál 1A-es töltés túlságosan lassú). Másrészről azonban ne válasszon túl erős töltőt sem, hogy elkerülje a túlságosan gyors töltést, ez hosszú távon szintén károsítja az akkumulátort (pl. egy 60Ah akkumulátor esetén a 14A töltőáram túl nagynak számít).
Megjegyzés: Ha állítható töltőárammal tölt, a töltéshez alkalmaz-
za ezt a képletet: “I = 0,12 x C” a maximum 14,2V eléréséig, majd csökkentse az áramerősséget a felére és folytassa a töltés, amíg az akkumulátor teljesen fel nem töltődött (a feszültség elérte a14,4V-ot).
• Teljesen feltöltött állapot felismerése * – az akkumulátor töltése általában addig folytatódik, amíg a teljes feltöltöttség jelei meg nem jelennek. A dugók nélküli karbantartásmentes akkumuláto­rok esetében, vagy az elektrolitba mártott AGM esetében a vas­tagságot már nem lehet mérni. Semmilyen körülmények között se próbáljon meg benyúlni az akkumulátor belsejébe! A 12V-os karbantartásmentes AGM vagy GÉL típusú ólom akkumulátorok esetében a töltést a szokásos módon végezze manuális töltő segítségével. A töltöttség állapotát a pólusok közt töltés közben mért feszültség értékéből lehet megállapítani. Az érték értelme ­zéséhez a következő használható: 14,3V = 90 – 95% töltöttség, 14,4 – 14,5V = 100% töltöttség.
FIGYELEM – Ügyeljen a mérőműszer helyes beállítására – feszült-
ség [V].
• Gyorstöltés* – ha szükséges, lehetőség van gyorstöltésre I = 1 x C töltőáram alkalmazásával (a mi esetünkben a 60Ah akkumu­látornál a töltőárama 60A). Azonban ezzel az áramerősséggel nem szabad 30 percnél hosszabb ideig tölteni! Ne feledje, minél gyakrabban használ nagyobb áramot a töltéshez, annál rövidebb élettartamot lehet majd remélni az akkumulátortól a jövőben.
• Akkumulátor kapacitás– méréssel az adott kapacitás (töltöttségi állapot) nagyjából meghatározható. Ehhez vagy egy közelítő mérést végző műszer használható nem terhelt akkumulátorhoz, vagy egy pontosabb mérést biztosító, belső ellenállással rendel­kező műszer. Tudni kell azonban, hogy az akkumulátor hátralévő élettartamának pontos meghatározásához komplex diagnosztikai eljárást kell végrehajtani olyan drága teszt műszerekkel, melyek
a töltés-kisütés folyamatának elvét veszik gyelembe. Az ilyen diagnosztika kicsi akkumulátoroknál több órát is igénybe vehet, és több napot is nagyobb akkumulátoroknál. Bármely akkumulátor kapacitás tesztjénél javasolt, hogy az akkumulátor teljesen feltöltött állapotban legyen, és a tesztelés a töltés után legalább 4 óra elteltével kezdődjön. Körülbelüli kapacitás teszt elvégezhető elektromos mérőműszerrel – feszültségmérővel. Ez terhelés nélküli mérés, vagyis csak feszültségmérés áram jelenléte nélkül. A mért értéket vesse össze a lenti táblázatban lévő érté­kekkel (megjegyzés: öreg, hosszabb ideje használt, vagy sérült akkumulátoroknál a teszt eredmények hamisak, vagy teljesen használhatatlanok lehetnek. Az ilyen akkumulátor megítélése és tesztelése csak összetettebb eljárásokkal végezhető):
Töltöttségi állapot Mért feszültség
100% 12,90+ V
75% 12,60 V 50% 12,40 V 25% 12,10 V
0% 11,90 V
• Mély kisütés – ha egy akkumulátor teljesen le van merülve és így
hagyják még néhány napig, az ún. mély kisülési állapot következik be, és a terhelés nélkül mért feszültség 11V alá esik, megindul a cellákon belüli szulfátosodás folyamata. A kén eredetileg az elektrolitban található, „átitatja” az ólom lapokat, és a kisülés révén aktiválódnak. A töltés ezt követően ismételten „visszanyomja” és elkeveri a ként a vizes elektrolitba, vagyis növeli a savas telített­séget. Másrészről azonban reakcióba lép az ólommal, további oxidációt okozva, amitől az aktív ólom felületek megváltoznak, vegyi összetételük ólom-szulfát, röviden szulfátos lesz. Előre­haladott állapotban ez a folyamat nem visszafordítható és az akkumulátor javíthatatlanul tönkremegy. Ha az akkumulátor mély kisütött állapotba kerül, gyakran előfordul, hogy normál automata töltővel nem lehet feltölteni. Az ilyen töltők hajlamosak rá, hogy A) nem képesek a mélyen kisütött akkumulátor feszültségének érzékelésére és így a töltési folyamat nem indul el, vagy B) elindul ugyan a töltés, de nem képes a szulfátosodott akkumulátor belső ellenállását legyőzni és túlmelegszik.
Az ilyen akkumulátort működőképes állapotba visszahozásában
egy szakszerviz esetleg tud segíteni. A mélyen kisütött akkumu­látorokra, és az ebből eredően meghibásodott akkumulátorokra nem vonatkozik a garancia.
• A karbantartásmentes akkumulátor karbantartása – az ólom
akkumulátorok karbantartásának az alapszabálya: ha lehetséges, mindig tartsa az akkumulátort feltöltött állapotban. Ha kisütés-le­merítés vált szükségessé a kisütést követően (értelemszerűen) azonnal töltse fel.
d) Az akkumulátor használatba vétele
Az akkumulátor használatba vételéhez mindig kövesse a készülék gyártójának utasításait. Tartsa be a biztonságra vonatkozó utasításo­kat. Ha kétségei támadnak, szakembertől kérjen tanácsot.
SI | Navodila za uporabo
Rezervni akumulator (postaja), ki ne terja vzdrževanja, tip AGM (konstrukcija VRLA, svinčeni akumulator z absorbiranim elektroli­tom – z ventili za regulacijo, primeren za ALARME, UPS varnostne vire, zasilno osvetlitev, telekomunikacije, itn.)
Ta navodila opisujejo aktiviranje posameznih vrst baterij – akumulator­jev, vzdrževanje le-teh, varno manipulacijo, skladiščenje in uničenje.
Pomembna opozorila:
• Vsaka baterija (celica, akumulator) je kemični vir električne energije, vsebuje trdne ali tekoče kemijske spojine (jedkala), ki
10
lahko povzročijo škodujejo zdravju, premoženju ali okolju. Zato z akumulatorji manipulirajte zelo previdno.
• Akumulator, kot vir električne energije, je v pripravljenem stanju sposoben kadarkoli dobavljati električni tok, in sicer tudi v nežele­nih okoliščinah! Pozor tudi pri delno napolnjenem akumulatorju, pri medsebojni povezavi obeh kontaktov (terminalov) s prevod­nim materialom (npr. pri neprevidni manipulaciji, med prevozom, skladiščenjem, ipd.) pride do nenadzorovane sprostitve velike količine električne energije, do tako imenovanega KRATKEGA STIKA. V boljšem primeru pride le do poškodovanja akumulatorja. V hujšem primeru, če je efekt dolgoročen (vendar zadostuje tudi le nekaj sekund), lahko povzroči požar, celo eksplozijo, škodo na premoženju ali okolju, ampak ne nazadnje tudi škodo na zdravju ali življenju človeka! Zato ravnajte z akumulatorji vedno tako, da do kratkega stika ne pride!
• Porabljene akumulatorje tudi stare neuporabljene, funkcijske in izpraznjene akumulatorje in celice postanejo po porabi samodej­no nevaren odpadek, ki pri nestrokovnem uničenju lahko resno škoduje okolju! Akumulatorji v pretežni večini vsebujejo nevarne kemijske prvine ali spojine le-teh. Svinec, kadmij, žveplo, elektrolit (H2SO4), ampak tudi druge, za človeški organizem škodljive, strupene snovi. Te se lahko pod vplivom napačnega odlaganja sproščajo v naravo in jo onesnažujejo. Zato vas prosimo, ne odlagajte porabljenih akumulatorjev in celic med komunalne odpadke! Kakršnekoli porabljene akumulatorje in celice od vas BREZPLAČNO prevzamemo in zagotovimo pravilno in varno reciklažo ali uničenje le-teh. Po zakonu o odpadkih ima vsaka občina dolžnost zagotoviti t.i. zbirna mesta, kamor lahko njeni prebivalci odlagajo nevarne sestavine komunalnih odpadkov. Porabljene akumulatorje in celice vedno lahko oddate tudi tam, kjer boste kupili nove.
• Posamezni akumulatorji se izrazito razlikujejo. V primeru zame­njave starega akumulatorja z novim je treba upoštevati navodila proizvajalca naprave (rezervnega vira – UPS, centrale itn.), ki navaja, kateri akumulator je predviden za katero napravo. Insta­lacija neprimernega tipa akumulatorja lahko ima za posledico dokončno poškodovanje naprave. V takšnem primeru ni možno priznati garancije niti s strani dobavitelja nadomestnega akumu­latorja, niti s strani proizvajalca naprave.
a) opis
Pri rezervnem akumulatorju, t.i. VRLA akumulatorju (Valve Regulated Lead Acid – z ventili za regulacijo) se sproščanje plinov regulira s t.i. ventilom. V praksi to pomeni, da v bistvo do nobenega uhajanja aero­solov iz elektrolita H2SO4 ne prihaja. Ventil prepreči uhajanje plinov in zmore nadtlak vse do 0,43kPa. Konstrukcija akumulatorja je zgrajena na osnovi svinca in elektrolita, vezanega v steklena mikrovlakna (t.i. AGM – absorbed glass mat) ali izjemoma v gel (vsebujejo elektrolit strjen s tiksotropnim gelom – SiO2). Rezervni akumulatorji tipa AGM se navadno uporabljajo v napravah tipa UPS (varnostni viri), EPS (ele­ktronska požarna postaja), EZS (elektronski varnostni sistemi), zasilne osvetlitve, telekomunikacijske aplikacije, ampak tudi kot vir pogona za elektromotorje (skuterji, otroške igrače in vrsta drugih naprav).
b) vzdrževanje, skladiščenje in manipulacija
Akumulatorji tipa AGM popolnoma ne terjajo vzdrževanja. Med uporabljanjem pa je treba upoštevati osnovna pravila, da ne prihaja do zniževanja življenjske dobe. Zelo pomembni so pogoji delovanja, predvsem temperatura okolja. Optimalna obratovalna temperatura, ki jo navaja proizvajalec, je 20 do 25°C. Pri trajni ali delni prekoračitvi teh vrednosti se življenjska doba akumulatorja dramatično zmanjšuje. Pri skrajno visokih obratovalnih temperaturah lahko pride celo do dokončnega poškodovanja. Če je akumulator dolgoročno izpostav­ljen obratovalnim temperaturam čez 40°C, pri katerih se vsi kemijski postopki pospešujejo, začenja prihajati do visokega sproščanja plinov in torej nadtlaka znotraj celice. V takšnih okoliščinah niso ventili več sposobni ta nadtlak regulirati in plini, ki se kopičijo, ne morejo uhajati. Akumulator se segreva in plastično ohišje se deformira in povečuje obseg (dobesedno se napihne). Življenjska doba akumulatorjev AGM, ki jo navajajo proizvajalci, ob izpolnjevanju predpisanih optimalnih po-
gojev delovanja, se giblje od 4 do 12 let v odvisnosti od modela. Zaradi tehnologije AGM je zelo učinkovito omejevan efekt samopraznenja. Medtem ko klasični zaliti akumulatorji izgubljajo s samopraznenjem približno 1% kapacitete dnevno, pri tipu AGM je ta vrednost bistveno nižja. Gre približno za o 1 – 3% mesečno (torej maksimalno 0,1% dnevno)! S tem se seveda podaljšuje doba skladiščenja. Manipulacija in delovanje rezervnih akumulatorjev zahteva le upoštevanje osnovnih pravil. Akumulator lahko deluje v kateremkoli položaju. Položaj z dnom gor je pa najmanj primeren in se odsvetuje. Akumulator se ne sme skladiščiti niti ne sme delovati v bližini odprtega ognja. Padec iz višine ali težki udarci lahko povzročijo dokončno mehanično poškodovanje. Pri skladiščenju, med manipulacijo niti med delovanjem ne sme priti do povezave kontaktov, drugače grozi kratek stik. Zaradi tega lahko pride do poškodovanja akumulatorja, požara, poškodovanja zdravja ali življenja, oziroma do eksplozije akumulatorja. V primeru mehaničnega poškodovanja ohišja lahko pride do uhajanja elektrolita (jedkala), oziroma do stika s kožo. Prizadeto mesto takoj oplaknite s čisto vodo in nevtralizirajte z milom ali sodo. Pri obsežnejšem kontaktu, ali pri razjedi čim prej poiščite zdravniško pomoč.
c) polnjenje
Pred začetkom postopka polnjenja vedno preverite, kakšno nazivno napetost ima vaš akumulator. Dalje preverite, ali je vaš polnilec pri­meren za polnjenje določenega tipa akumulatorja (AGM, GEL) in če ima ustrezno nazivno napetost. Ne nazadnje preverite, ali je polnilec zadosti močen za polnjenje vašega akumulatorja ali obratno, da ni premočen, torej tudi neprimeren, ker polni s premočnim tokom.
Polnjenje ni nič kompliciranega, vam damo nasvet, kako in kaj. Če ne boste niti po naših navodilih prepričani, vedno se raje posvetujte s strokovnjakom ali mu to dejavnost prepustite. Lahko tudi uporabite navodila, priložena polnilcu.
Nekateri deli članka c) opisujejo situacije, ki so za uporabnike samo­dejnih polnilcev iz informativnega vidika odvečne. Ta poglavja so zato označena z zvezdico *.
• Tip akumulatorja – opisovali bomo polnjenje akumulatorja, ki
ne terja vzdrževanja, tipa AGM ali GEL.
• Pravilna napetost – preverite, da je vaš polnilec nastavljen na
pravilno nazivno polnilno napetost za 12V akumulatorje ali 6V akumulatorje, nekateri polnilci nimajo preklopnika, torej zados­tuje le preveriti, če so usklajeni podatki na obeh napravah (npr. polnilec 12V in akumulator tudi 12V).
• Pravilna polarnost – pred vklopom polnilca preverite razvrstitev
kontaktov na akumulatorju in sponke na kablih polnilca, potem pravilno priključite plus na plus in minus na minus, v nasprotnem primeru grozi kratek stik.
• Prezračevanje – preverite, da prezračevanje (špranje ventilov)
ni zamazano ali zamašeno, in plini lahko v primeru nuje iz aku­mulatorja prosto uhajajo, prezračevanje = špranje ventilov na pokrovu akumulatorja (zgoraj ali na strani), v primeru zamašitve grozi kopičenje plinov znotraj akumulatorja, oziroma dokončno poškodovanje. Nekateri akumulatorji špranj nimajo ali so skrite.
• Nastavitev samodejnega polnilca – v primeru, da ima polnilec
več možnosti nastavitve, upoštevajte navodila proizvajalca pol­nilca. Večinoma se nastavlja polnilna napetost in tok. Navodila o velikosti polnilnega toka lahko najdete v naslednjem odstavku. Če polnilec nima nobene nastavitve, vklopite ga z priključitvijo vtiča dovodnega kabla v vtičnico električnega omrežja 220V (230V), ka­bli s sponkami naj bi že buli priključeni na kontakte akumulatorja.
• Polnilni tok* – splošno veljavno pravilo se glasi, polnite s tokom
velikosti ene desetinke (1/10) kapacitete akumulatorja. Izraženo s številkami, če imate 60Ah akumulator, polnite ga z 6A (60: 10 = 6A). Obstaja bolj natančna polnilna formula, ki se glasi, polnil tok naj bi bil enak 0,12-ti večkratniku kapacitete akumulatorja. Oziroma „I = 0,12 x C“. V praksi, če imate 60Ah, potem 60×0,12 = polnilni tok 7,2A.
V današnjem času ima večina uporabnikov samodejne polnilce,
v takšnem primeru samo izberite primeren polnilec z zadostnim tokom, glede na dejstvo, da je čas polnjenja neposredno soraz­meren velikosti polnilnega toka in da čas polnjenja ne bo po ne-
11
potrebnem predolg (za 60Ah je tok pod 1A premalo). In obratno, ne izbirajte premočnega polnilca, da ne prihaja do odvečnega hitrega polnjenja, ki akumulatorju dolgoročno ne ustreza (npr. za 60Ah je tok čez 14A premočen).
Opomba: če polnite z nastavljivim polnilnim tokom, polnite po
formuli „I = 0,12 x C“ vse do doseganja napetosti 14,2V, po tem tok znižajte na polovico in nadaljujte vse do konca (napetost doseže 14,4V).
• Znaki popolne napolnitve* – splošno velja, da se akumulator polni za čas potreben za doseganje znakov popolne napolnitve. Pri akumulatorjih, ki ne terjajo vzdrževanja brez zamaškov, ali AGM z absorbiranim elektrolitom, ni več možno izmeriti gostote, v nobenem primeru ne poskušajte prodreti v akumulator! Pri 12V svinčenem akumulatorju, ki ne terja vzdrževanja, tipa AGM ali GEL, polnjenem na navaden način, z ročnim polnilcem, je možno oce­niti stanje napolnitve s pomočjo meritve napetosti na kontaktih med polnjenjem. Vrednosti je možno interpretirati takole: 14,3V = 90 do 95% napolnjeno, 14,4 do 14,5V = 100% napolnjeno.
POZOR – pri merjenju pazite na pravilno nastavljene vrednosti
na merilni napravi – napetost [V – voltage].
• Hitro polnjenje* – V primeru potrebe hitrega polnjenja, je možno izjemoma uporabiti polnilni tok z vrednostjo I = 1 x C (v našem primeru, torej pri 60Ah bateriji bo polnilni tok 60A). Vendar s tem tokom polnite največ 30 minut! Ne pozabite, da čim pogosteje boste uporabljali višje tokove za polnjenje vaše ga akumulatorja, tem krajšo življenjsko dobo je možno pri akumulatorju v prihodnje pričakovati.
• Kapaciteto akumulatorja – trenutno kapaciteto (stanje na­polnitve) je možno približno določiti z enostavnimi merilnimi napravami. Uporabiti je možno naprave za orientacijsko mer­jenje brez obremenitve akumulatorja, ampak tudi natančnejše naprave, ki merijo notranji upor. Preostalo življenjsko dobo akumulatorja je pa možno natančno določiti le z zahtevnim diagnostičnim postopkom, s pomočjo drage testne naprave, ki je na principu praznjenja in polnjenja. Diagnostika, izvajana na ta način, lahko pri majhnih akumulatorjih traja nekaj ur in pri večjih akumulatorjih celo nekaj dni. Kakršenkoli test, ki se izvaja z namenom ugotovitve kapacitete akumulatorja, se priporoča izvajati vedno s popolnoma napolnjenim akumulatorjem in vsaj 4 ure po končanem polnjenju. Orientacijsko ugotovitev kapacitete je možno nato izvesti z enostavno merilno napravo – voltmetrom. Merimo brez obremenitve, torej le napetost brez odjema toka. Namerjene vrednosti primerjamo z naslednjo tabelo (opomba: pri starih, dlje uporabljanih ali poškodovanih akumulatorjih so rezultati meritve lahko izkrivljeni ali popolnoma brez vrednosti, takšne akumulatorje je možno prepoznati in testirati le s pomočjo zahtevnejših metod)
Stanje polnjenja Merjena napetost
100% 12,90+ V
75% 12,60 V 50% 12,40 V 25% 12,10 V
0% 11,90 V
• Globoka izpraznitev – če akumulator popolnoma izpraznite in ga tako pustite nekaj dni, pride v stanje t.i. globoke izpraznitve, merjena napetost brez obremenitve pade pod nivo 11V, znotraj celic se zažene postopek imenovan sulfatiranje. Žveplo, prvotno vsebovano v elektrolitu, se pod vplivom praznjenja „namaka“ v aktivne mase svinčenih plošč. S polnjenjem bi prišlo do ponov­nega „iztisnjenja“ in mešanja žvepla s razredčenim vodenim ele­ktrolitom, torej do povečanja koncentracije kisline. V nasprotnem primeru pa reagira s svincem, prihaja do naslednje oksidacije, aktivne mase svinca se spreminjajo v svinčev sulfat, ali sulfat. Ta postopek je v naprednem stanju nepovrnljiv in akumulator je nepovrnljivo poškodovan. Če akumulator pride v stanje globoke
izpraznitve, zgodi se, da ga ni možno napolniti z navadnim sa­modejnim polnilcem. Ti polnilci praviloma pod A) niso sposobni zaznati napetost globoko izpraznjenega akumulatorja in postopka polnjenja sploh ne zaženejo, ali pod B) polnjenje zaženejo, toda niso sposobni premagati notranji upor sulfatiranega akumulatorja in se pregrevajo.
Za oživitev poskusite zaupati akumulator v skrb strokovnemu
servisu. Na globoko izpraznjene in na ta način poškodovane akumulatorje se garancija ne nanaša.
• Vzdrževanje akumulatorja, ki ne terja vzdrževanja – osnovno
pravilo vzdrževanja svinčenih baterij govori, akumulator vzdr­žujte, če je možno, nenehno v napolnjenem stanju. Če je treba ga izprazniti = uporabljati (logično pa je), ga takoj po izpraznitvi spet napolnite.
d) aktiviranje
Pri aktiviranju akumulatorjev vedno upoštevajte navodila proizvajalca naprave, za katero je akumulator predviden. Upoštevajte varnostna navodila. V primeru nejasnosti se raje posvetujte s strokovnjaki.
RS|HR|BA|ME | Uputa za uporabu
Rezervni akumulator bez potrebe održavanja, tip AGM (konstruk­cija VRLA, olovne elektrode s upitim elektrolitom – kontrolirani ventilom, pogodan za alarme, UPS rezervne izvore struje, hitnu rasvjetu, telekomunikacije, itd.)
Ova uputa opisuje uvođenje različitih tipova baterija – akumulatora – u rad, njihovo održavanje, bezbjedno rukovanje, skladištenje i odlaganje.
Važna obavijest:
• Svaka baterija (ćelija, akumulator) je kemijski izvor energije, sadrži čvrste ili tekuće kemijske spojeve (kaustična sredstva), koje mogu uzrokovati štetu na zdravlju, imovini ili okolišu. Sa baterijama stoga treba rukovati s povećanim oprezom.
• akumulator kao izvor električne energije je u stanju pripravnosti u bilo kojem trenutku u mogućnosti dostaviti električnu struju, čak i u nepovoljnim okolnostima! Pozor! – također na djelomično napunjenoj bateriji, kada se međusobno povežu dva kontakta (stezaljke) vodljivim materijalom (primjerice prilikom neopre­znog rukovanja, prijevoza, skladištenja, itd.) može doći do ne kontroliranog ispuštanja velike količine električne energije, tzv. KRATKOG SPOJA. U najboljem slučaju to će samo oštetiti bateriju. U gorjem slučaju, ako je pojava dugoročna (ali samo nekoliko sekunda) može doći do požara i eksplozije, čak i materijalne štete i štete na okolišu, ali također na zdravlju ili životu čovjeka! Baterije stoga uvijek moraju biti propisano obrađene kako bi ste izbjegli kratki spoj!
• Odložene iskorištene baterije i stare neiskorištene, funkcionalne i nefunkcionalne baterije i ćelije nakon iscrpljivanja automatski postanu opasnim otpadom koji bi mogao uslijed nepravilnog odlaganja ozbiljno ugroziti okoliš! Velika većina baterija sadrži opasne kemijske elemente ili njihove spojeve (olovo, kadmij, živu, elektrolit – H2SO4), ali i druge za ljudsko tijelo štetne toksini. One mogu zbog lošeg odlaganja puštati u prirodu i nasrtati nju. Stoga vas molimo, nemojte stavljati iskorištene baterije i ćelije u komu­nalni otpad! BESPLATNO od vas preuzmemo bilo koje korištene baterije i osiguramo njihovo pravilno i bezbjedno recikliranje ili odlaganje. Prema Zakonu o otpadu, svaka općina ima obvezu osigurati mjesta za prikupljanje otpada, gdje njeni stanovnici mogu izbaciti štetne komponente komunalnog otpada. Iskori­štene baterije i ćelije također može predati uvijek u prodavnici, gdje možete kupiti nove.
• Pojedini tipovi akumulatora su izrazito različite. Prilikom zamjene starog akumulatora novim trebate slijediti upute proizvođača uređaja (rezervnog izvora el. struje – UPS, centrale, itd.), koji navodi koji akumulator je namijenjen za Vaš uređaj. Instaliranje krivog tipa baterije može rezultirati nepopravljive štete na uređaju.
12
Jamstvo u ovom slučaju ne može prihvatiti ni dobavljač rezervnih baterija ni od strane
a) opis
Za rezervne baterije, tzv. VRLA baterija (Valve Regulated Lead Acid – ventilom regulirane olovno-kiselinske) važi da je oslobađanje plinova pod kontrolom ventila. U praksi, to znači da je u osnovi bez propuštanja aerosola elektrolita H2SO4. Ventil sprječava propuštanje plina, a može izdržati pritisak do 0,43 kPa. Konstrukcija baterije temelji se na olovu i elektrolitu upitom među mikrovlakna stakloplastike (tzv. AGM – absorbed glass mat) ili iznimno gela (sadrži elektrolit zadebljani tiksotropnim gelom – SiO2). Rezervne baterije tipa AGM se obično koriste u uređajima tipa UPS (rezervne izvore struje), EPS (elektronički požarni sistem alarma), ESS (elektroničkih sigurnosnih sustava), za nužnu rasvjetu, za telekomunikacijske aplikacije, ali i kao izvor energije za elektromotore (skuteri, igračke, i mnogi drugi potrošači).
b) održavanje, skladištenje i rukovanje
Rezervne baterije tipa AGM su potpuno bez održavanja. U uporabi je potrebno poštovati osnovna pravila kako bi se izbjeglo smanjenje vijeka trajanja. Vrlo su važni uvjeti za rad, pogotovo temperatura okoline. Optimalna radna temperatura dano od strane proizvođača, je 20 do 25 ° C. Kada se stalno ili često premašuju te vrijednosti, trajanje baterije padne dramatično. Na iznimno visokim temperaturama, čak mogu izazvati nepopravljivu štetu. Ako se baterija dugo vrijeme podvrgne radne temperature iznad 40 ° C, na kojoj su svi kemijski procesi ubrzani, počinje se pojavljivati velika količina plinova, a time i visok pritisak unutar ćelije.
U takvim okolnostima više ventili ne uspijevaju regulirati tlak i nago­milani plinovi dovoljno ne uspijevaju otići. Akumulatorska baterija se grije i njena plastična kutija se deformiše s volumenom raste (doslovce napuše). Vijek trajanja baterije AGM dobiveni od proizvođača, uz po­štivanje propisanih optimalnim uvjeta rada, se kreće u rasponu 4 do 12 godina, ovisno od različitih modela. Zahvaljujući tehnologiji AGM vrlo učinkovito je potisnut efekt samopražnjenja. Dok konvencionalne poplavljene baterije zbog samopražnjenja gube oko 1% kapaciteta dnevno, za tip AGM je ta vrijednost znatno niže. Radi se oko 1 do 3 % mjesečno (maksimalno 0,1 % po danu)! To, naravno, produžuje vrijeme skladištenja. Rukovanje i rad backup baterije zahtijeva samo poštovati osnovna pravila. Baterija može raditi na bilo kojem položaju. Položaj naglavce, međutim, je najmanje poželjni i preporučljiv. Baterija nikada ne bi trebala biti pohranjena ili raditi blizu otvorenog plamena. Pasti s visine ili ozbiljni potresi mogu izazvati nepopravljivu mehanička oštećenja. Kod skladištenja, rukovanja ili tijekom uporabe ne smiju biti povezani kontakti, inače prijeti kratki spoj. To može dovesti do oštećenja baterije, požara, štete na zdravlju ili životu, ili eksploziji baterije. U slučaju mehaničkih oštećenja kutije baterije može elektrolit curiti (kaustična tečnost),odnosno doći do kontaktu s kožom. Odmah isperite dodirano mjesto čistom vodom i neutralizirajte sapunom ili sodom. Za slučaj većeg kontakta ili opeklina, potražite liječnika što je prije moguće.
c) punjenje
Prije početka procesa punjenja, uvijek provjerite koji nazivni napon Vaša baterije ima. Osim toga, provjerite je li vaš punjač pogodan za punjenje vrste baterije (AGM, gel) i ima potrebni nominalni napon. Također provjerite da li punjač je dovoljno snažan da bi punio Vašu bateriju, ili da li nije previše moćan, dakle također neprimjeren, jer se baterija puni previše visokom strujom. Punjenje nije teško, mi ćemo vas savjetovati kako to učiniti. Ako niste sigurni ni nakon praćenja naših uputa, uvijek radije unaprijed posavjetovati sa stručnjakom ili ostavite da to uradi on. Također možete koristiti upute isporučene s punjačem.
Neki dijelovi članka c) opisuju situacije koje su za korisnike automat­skih punjača za baterije iz informatičkog gledišta nepotrebne. Ta poglavlja stoga su označena sa zvjezdicom *.
• Vrsta akumulatora – mi ćemo opisati punjenja akumulatora koji
održavanje ne zahtjeva tipa AGM ili akumulatora sa gelovitim elektrolitom.
• Pravilni napon – pobrinite se da je vaš punjač je postavljen na
ispravni nazivni napon punjenja za 12 V baterije ili 6 V baterije.
Neki punjači nemaju prekidač, tako da treba samo provjeriti podudaraju li se podaci s obje komponente (npr. 12 V na punjaču 12 V na bateriji).
• Ispravan polaritet – prije uvođenja punjača u rad provjerite kako su polovi na bateriji i također na kabelu punjača i zatim ispravno priključite plus na plus i minus na minus, u protivnom može doći do kratkog spoja.
• Ventilacija – pobrinite se da otvor (prorezi ventila) za prozračiva­nje nije prljav ili slijep, a plinovi mogu, ako je potrebno, slobodno pobjeći iz baterije, oduška = razrezi ventila u poklopcu baterije (sa strane ili sa gore). U slučaju blokada prijeti rizik od nakupljanja plinova unutar baterije, stoga nepopravljive štete. Neke baterije nemaju proreze ili su skriveni.
• Postavljanje automatskog punjača – ako punjač ima više po­stavki, slijedite upute proizvođača punjača. Tipično se postavlja napon i struja punjenja. Uputa veličini struje može se naći u sljedećoj točki. Ako punjač nema nikakve postavke, navedite ga u rad umetanjem kabela za napajanje u utičnicu 220 V (230V) kabel sa stezaljkom već trebaju biti spojeni na polove baterije terminala. Kabel sa sponom već trebao biti spojen priključcima akumulatora.
• Struja punjenja * – općeprihvaćeno pravilo kaže, da struja punjenja je od jedne desetine (1/10) nominalne vrijednosti kapaciteta akumulatora. U govoru brojeva: ako imate bateriju sa kapacitetom 60 Ah, punite ga strujom 6 A (60: 10 = 6 A). Postoje točnija formula za punjenje koja kaže struja punjenja bi trebala biti jednaka sa 0,12 puta veći kapacitet baterije. Ili: I = 0,12 x C. U praksi, ako imate bateriju sa kapacitetom 60 Ah, zatim struja punjenja je od 7,2 A (60×0,12 = 7,2).
Danas, većina korisnika ima automatske punjače, u tom slučaju
treba samo odabrati punjač s dovoljnom snagom, s obzirom na činjenicu da vrijeme punjenja je obrnuto proporcionalno struji punjenja i da vrijeme punjenja nije nepotrebno dugo (za 60 Ah struje je 1 A pod premalo). I sa druge strane, nemojte se odlučiti za punjač prejak da bi se izbjeglo nepotrebno brzo punjenje, koje akumulatoru dugoročno šteti (npr.za kapacitet od 60 Ah je struja nad 14 A je prejaka).
Napomena: Kad punite podesivom strujom punjenja, punite po
formuli: I = C x 0,12 do napona od 14,2 V, a zatim smanjite struju na polovinu i nastaviti do kraja (kad napon dostigne 14,4 V).
• Znakovi punog akumulatora * – općenito važi, da baterija se puni u vremenu potrebnom da se postigne stanje punog akumu­latora. Za baterije bez potrebe održavanja bez kapa ili AGM upitim gustim elektrolitom ne može se gustoća mjeriti, dakle nemojte na bilo koji način pokušavati prodrijeti u bateriju! Kod 12 V olovnih akumulatora bez potrebe održavanja tipa AGM ili GEL, punjenih na uobičajeni način, manualnim punjačem, može se stupanj punjenja procijeniti mjerenjem napona na stezaljkama u tijeku punjenja. Vrijednosti se mogu tumačiti na sljedeći način: 14,3 V = 90 – 95 % punog stanja, 14,4 – 14,5 V = 100% (puno stanje).
UPOZORENJE – budite oprezni kada mjerite da li imate pravilno
postavljene jedinice na mjernom aparatu – napon [V – voltage].
• Brzo punjenje * – U slučaju kad trebate brzo punjenje je moguće rijetko koristiti za punjenje struju veličine I = 1 x C (u našem slu­čaju, to je 60 Ah, struja punjenja baterije je 60 A). Ovom strujom, međutim, je vrijeme punjenja do maks. 30 minuta! Imajte na umu da koliko češće ćete koristiti puniti bateriju većom strujom, toliko kraći vijek trajanja akumulatora možete u očekivati u budućnosti.
• Kapacitet akumulatora – trenutni kapacitet (stupanj punjenja) može se aproksimirati jednostavnim mjerenjem pomoću mjernih aparata. Možete koristiti uređaj za orijentaciono mjerenje bez op­terećenja akumulatora, ali također precizne instrumente za mje­renje unutrašnjeg otpora. Preostalo trajanje akumulatora može precizno kompleksne identicirati samo dijagnostički postupak pomoću skupog test instrumenta koji radi na principu punjenja i pražnjenja. Tako obavljana dijagnostika može kod malih baterija trajati nekoliko sati i kod većih baterija do nekoliko dana. Bilo kakav test obavljani da odredi kapacitet baterije se preporučuje raditi uvijek sa potpuno napunjenim akumulatorom i najmanje
13
4 sata nakon završetka punjenja. Približna detekcija kapaciteta se onda može učiniti jednostavnim mjerilom – voltmetrom. Mjeri se bez tereta, odnosno samo napon bez potrošnje struje. Izmjerena vrijednost se uspoređuje sa vrijednostima na sljedećoj tabeli (Napomena: Kod starog, duže korištenog ili oštećenog akumulatora može biti rezultati mjerenja izobličeni ili potpuno bezvrijedne. Takve baterije nije teško prepoznati i testiranje vršiti kompliciranima metodama):mogu biti identicirane i testirane samo složenije metode):
Stupanj punjenja Izmjereni napon
100% 12,90+ V
75% 12,60 V 50% 12,40 V 25% 12,10 V
0% 11,90 V
• Duboko pražnjenje – ako ste akumulator potpuno ispraznili
i ostavite ga ovako nekoliko dana, ulazi u stanje koje se zove duboko pražnjenje, napon bez opterećenja padne ispod 11 V, u ćelijama će početi proces koji se naziva sulfatacija. Sumpor prvobitno sadržan u elektrolitu, zbog pražnjenja se „upija“ u aktivni materijal ploča od olova. Novim punjenjem bi se sumpor ponovo „vraćao“ i miješao u razrijeđeni vodeni elektrolit, čime se povećava koncentracija elektrolita – sumporne kiseline. U suprotnom, međutim, sumpor reagira s olovom, dovodi do daljnje oksidacije i aktivna masa olova se mijenja na olovo sulfat, ili u kratkom sulfat. Taj proces je u naprednoj fazi nepovratan i akumulator je nepovratno oštećen. Ako se akumulator nalazi u stanju dubokog pražnjenja, događa se da se ne može napuniti konvencionalnim automatskim punjačem. Ovi punjači obično pod A) nisu u stanju prepoznati napon duboko ispražnjenog akumulatora i proces punjenja neće početi, ili pod B) punjenje počinje, ali punjač ne može prevladati unutarnji otpor sulfatiranog akumulatora i pregrijava se.
Za pok ušaj „oživjeti“ takav sulfatiran akumulator preporučujemo
povjeriti ga u profesionalne usluge. Na duboko ispražnjene aku­mulatore se ne odnosi jamstvo.
• Održavanje akumulatora bez potrebe održavanja – osnovno
pravilo za održavanje olovnih baterija, kaže držite akumulator, ako je to moguće, uvijek napunjen. Ako ga trebate prazniti = koristiti (to jer logično) odmah nakon pražnjenja, opet ga napunite.
d) puštanje u rad
Prilikom puštanja baterija u rad uvijek slijedite upute proizvođača opreme u koju je baterija namijenjena. Obratite pažnju na sigurnosne upute. Ako je Vama nešto nejasno, radije konzultirati sa stručnjacima.
DE | Bedienungsanleitung
Wartungsfreier Reserveakkumulator (Stationsakkumulator), Typ AGM (Konstruktion VRLA, Bleibatterie mit aufgesaugtem Elektrolyt – ventilgesteuert, geeignet für ALARME, UPS-Reser­vequellen, Notbeleuchtung, Telekommunikationen, usw.)
Diese Anleitung beschreibt die Inbetriebnahme der einzelnen Batteriearten bzw. Akkumulatoren, ihre Instandhaltung, sichere Handhabung, Lagerung und Entsorgung.
Wichtige Hinweise
• Jede Batterie (Zelle, Akkumulator) ist eine chemische Elektrizi­tätsquelle, sie enthält feste oder üssige Chemieverbindungen (Ätzmittel), die Gesundheits-, Vermögens – oder Umweltschäden bewirken können. Die Batteriehandhabung ist deshalb nur erhöh­ter Aufmerksamkeit möglich.
• Der Akkumulator als Stromquelle ist im bereiten Zustand, jeder­zeit Strom zu liefern, und zwar auch unter unerwünschten Um­ständen! Vorsicht auch bei einer teilweise aufgeladenen Batterie,
bei der gegenseitigen Schaltung beider Kontakte (Terminals) mit einem leitfähigen Werksto (z.B. bei einer unvorsichtigen Handhabung, Lagerung, beim Transport, usw.) wird eine große Strommenge unkontrolliert gelöst, es kommt zum sogenannten KURZSCHLUSS. Im besseren Fall wird die Batterie nur beschädigt. Im schlimmeren Fall, wenn die Erscheinung langfristig ist (es rei­chen allerdings auch nur wenige Sekunden), kann sie einen Brand, sogar eine Explosion, einen Vermögens – oder Umweltschaden, aber nicht zuletzt auch einen Gesundheitsschaden oder eine Lebensgefährdung bewirken! Mit Batterien deshalb jeweils so umgehen, dass es zu keinem Kurzschluss kommt!
• Gebrauchte Batterien, aber auch alte unbenutzte, funktionelle sowie nichtfunktionelle Batterien und Zellen werden nach dem Verbrauch automatisch zum gefährlichen Abfall, der bei einer unsachgemäßen Behandlung die Umwelt ernsthaft beschädi­gen kann! In der absoluten Mehrheit enthalten die Batterien gefährliche Chemieelemente oder deren Verbindungen. Blei, Kadmium, Quecksilber, Elektrolyt (H2SO4), aber auch weitere für den menschlichen Körper schädliche, giftige Stoe. Diese können durch eine falsche Lagerung oder einen unkorrekten Einsatz in die Natur lösen und diese verseuchen. Deshalb bitten wir Sie, gebrauchte Batterien und Zellen nicht als Kommunalabfall wegwerfen oder entsorgen! Wir nehmen von Ihnen gebrauchte Akkumulatoren sowie Zellen KOSTENLOS ab und sorgen für ihr ordnungsgemäßes und sicheres Recycling oder ihre entspre­chende Entsorgung. Jede Gemeinde ist nach dem Abfallgesetz verpichtet, sog. Sammelstellen sicherzustellen, wo ihre Einwoh­ner gefährliche Komponenten des Kommunalabfalls ablegen können. Gebrauchte Batterien und Zellen können jederzeit auch dort abgegeben werden, wo neue gekauft werden.
• Die einzelnen Akkumulatoren unterscheiden sich markant vonei­nander. Bei dem Austausch einer alten Batterie gegen eine neue sind Weisungen des Herstellers der Anlage (Reservequelle – UPS, Zentralen usw.) zu befolgen, die angibt, welcher Akkumulator für welchen Verbraucher bestimmt ist. Die Installation einer ungeeigneten Batterieart kann eine Beschädigung der Einrich­tung zur Folge haben, die nicht rückgängig gemacht werden kann. Die Gewährleistung kann in diesem Fall weder seitens des Ersatzbatterieherstellers noch seitens des Verbraucherherstellers anerkannt werden.
a) Beschreibung
Bei der Reservebatterie, der sog. VRLA Batterie (Valve Regulated Lead Acid – ventilgesteuert bleisäurig) wird die Freisetzung der Gase durch ein sogenanntes Ventil gesteuert. In der Praxis bedeutet es, dass es im Wesentlichen zu keiner Entweichung von Aerosolen aus dem Elektrolyt H2SO4 kommt. Das Ventil vermeidet die Gasentweichung und kommt mit einem Überdruck bis zu 0,43 kPa klar. Die Konstruk­tion der Batterie basiert auf Blei und in Fiberglasmikrofasern (sog. AGM – absorbed glass mat) oder ausnahmsweise im Gel (enthalten ist durch thixotropes Gel verdichteter Elektrolyt – Sio2) gebundenem Elektrolyt. Reservebatterien vom Typ AGM werden üblicherweise bei Anlagen vom Typ UPS (Reserve-Quellen), EPS (elektronische Brand­melder), EZS (elektronische Sicherheitssysteme), Notbeleuchtungen, Telekommunikationsapplikationen, aber auch als Antriebsquelle für Elektromotoren (Motorroller, Kinderspielzeug und viele andere Verbraucher) eingesetzt.
b) Instandhaltung, Lagerung und Handhabung
Die Stationsbatterien vom Typ AGM sind absolut wartungsfrei. Es sind jedoch bei der Verwendung grundlegende Regeln zu beachten, damit es zu keiner Senkung deren Nutzungsdauer kommt. Sehr wichtig sind Betriebsbedingungen, insbesondere die Umgebungstemperatur. Die durch den Hersteller angegebene optimale Betriebstemperatur liegt zwischen 20 bis 25°C. Bei einer dauerhaften oder häugen Überschreitung dieser Werte wird die Nutzungsdauer der Batterie dramatisch gesenkt. Bei extrem hohen Betriebstemperaturen kann es sogar zu einer Beschädigung kommen, die nicht rückgängig gemacht werden kann. Wird die Batterie Betriebstemperaturen über 40°C, bei denen sämtliche Chemieprozesse beschleunigt werden, langfristig ausgesetzt, kommt es zu einer starken Gasbildung und daher auch
14
zum Überdruck inmitten der Zelle. Unter diesen Umständen sind die Ventile nicht mehr imstande, diesen Überdruck zu regeln und die sich häufenden Gase schaen es nicht zu entweichen. Der Akkumulator wird erhitzt und das Kunststofach wird verformt und dessen Volumen vergrößert (es wird so zu sagen aufgeblasen). Die durch die Hersteller angegebene Nutzungsdauer der AGM Batterien liegt bei der Erfüllung der vorgeschriebenen optimalen Betriebsbedingungen zwischen 4 bis 12 Jahren je nach verschiedenen Modellen. Dank der AGM Tech­nologie wird der Selbstentladungseekt sehr ezient unterdrückt. Während klassische überutete Batterien durch die Selbstentladung ungefähr 1 % Kapazität täglich verlieren, ist dieser Wert bei der AGM­Art dramatisch niedriger. Es handelt sich um ca. 1 – 3% monatlich (d.h. höchstens 0,1% täglich)! Dadurch wird die Lagerungsdauer natürlich verlängert. Der Betrieb und die Handhabung von Reservebatterien erfordern nur die Beachtung grundlegender Regeln. Batterie können in jeder Stellung betrieben werden. Die Position mit dem Boden nach oben ist allerdings am wenigsten geeignet und wird nicht empfohlen. Die Batterie darf in der Nähe von oenem Feuer weder gelagert noch betrieben werden. Ein Sturz aus großer Höhe oder schwere Schläge können eine mechanische Beschädigung verursachen, die nicht rückgängig zu machen ist. von Bei der Lagerung, Handhabung oder während des Betriebs darf es zu keiner Kontaktverbindung kommen, sonst droht der Kurzschluss. Infolge dessen kann es zur Beschädigung der Batterie, zum Brand, zu Gesundheits – oder Lebensschäden, gegebenenfalls zur Explosion der Batterie kommen. Bei einer mecha­nischen Beschädigung des Batteriefachs kann es zur Entweichung des Elektrolyten (Ätzmittels), gegebenenfalls zum Kontakt mit der Haut kommen. Die betroene Stelle ist unverzüglich mit frischem Wasser zu spülen und mit Seife oder Natrium zu neutralisieren. Bei einem ausgedehnteren Kontakt oder bei einer Verätzung möglichst früh die medizinische Hilfe aufsuchen.
c) Auadung
Vergewissern Sie sich jeweils vor dem Beginn des Ladeverfahrens, über welche Nennspannung Ihre Batterie verfügt. Überprüfen Sie weiter, ob Ihre Batterieladevorrichtung zur Auadung der jeweiligen Akkumulator-Art (AGM, GEL) geeignet ist und über die geeignete Nennspannung verfügt. Es ist nicht zuletzt zu überprüfen, ob die Bat­terieladevorrichtung zum Auaden Ihres Akkumulators ausreichend stark oder im Gegenteil zu leistungsfähig ist. Sie darf nicht mit zu starkem Strom geladen werden.
Der Ladevorgang ist nichts Kompliziertes, wir beraten Sie, wie man das macht. Sollten Sie sich nicht einmal nach unserer Einweisung sicher sein, setzen Sie sich lieber mit einem Fachmann in Verbindung oder überlassen Sie ihm diese Tätigkeit. Sie können auch die mitgelieferte und der Batterieladevorrichtung beigefügte Bedienungsanleitung benutzen.
Einige Abschnitte des Artikels c) beschreiben Situationen, die für den Benutzer der automatischen Ladegeräte aus der Informationssicht überüssig sind. Diese Kapitel sind deshalb mit einem Sternchen* gekennzeichnet.
• Typ des Akkumulators – wir werden die Auadung des war-
tungsfreien Akkumulators vom Typ AGM oder GEL beschreiben.
• Richtige Spannung – vergewissern Sie sich, dass Ihr Ladegerät
auf die korrekte Nennspannung für 12V Batterien oder 6V Bat­terien eingestellt ist. Manche Ladegeräte verfügen über keinen Schalter, es reicht nur zu überprüfen, ob die Daten auf beiden Komponenten übereinstimmen (z.B. Ladegerät 12V und Batterie ebenfalls 12V).
• Richtige Polarität – überprüfen Sie vor der Inbetriebnahme der
Batterieladevorrichtung die Schaltung der Pole auf der Batterie und die Klemmen auf den Kabeln der Batterieladevorrichtung, schalten Sie dann richtigerweise Plus auf Plus und Minus auf Minus, im entgegen gesetzten Fall droht der Kurzschluss.
• Entlüftung – überprüfen Sie, dass die Entlüftung (die Ventil-
schlitze) nicht verschmutzt oder verblendet ist, und die Gase im Notwendigkeitsfall aus der Batterie frei entweichen können. Entlüftung = Ventilschlitze im Deckel der Batterie (von oben oder seitlich), bei einer Verstopfung droht die Anhäufung der
Gase im Batterieinneren, gegebenenfalls eine nicht rückgängig zu machende Beschädigung. Manche Batterien verfügen über keine Schlitze oder sie sind versteckt.
• Einstellung der automatischen Batterieladevorrichtung – verfügt die Batterieladevorrichtung über mehrere Einstellmög­lichkeiten, die Bedienungsanleitung des Herstellers befolgen. Es werden in der die Ladespannung und – strom eingestellt. Die Einweisungen über die Größe des Ladestroms können Sie dem folgenden Abschnitt entnehmen. Hat die Batterieladevorrichtung keine Einstellung, ist sie durch das Anschließen des Zuführungska­belsteckers an eine Steckdose des Netzes 220V (230V) in Betrieb zu nehmen, die Kabel mit Klemmen sollten an die Batteriepole bereits angeschlossen sein.
• Ladestrom* – die allgemein gültige Regel sagt, mit einem Strom auaden, der über ein Zehntel (1/10) der Batteriekapazität verfügt. In Nummern gesagt, wenn Sie einen 60Ah Akkumulator haben, mit 6A (60: 10 = 6A) auaden. Liegt eine genauere Ladeformel vor, die sagt, der Ladestrom solle dem 0,12-Fachen der Akkumu­lator-Kapazität gleich sein. Oder „I = 0,12 x C“. In der Praxis, wenn Sie 60Ah haben, dann 60×0,12 = Ladestrom 7,2A.
Heutzutage verfügen die meisten Anwender über automatische
Batterieladevorrichtungen, in diesem Fall nur eine geeignete Batterieladevorrichtung mit ausreichendem Strom in Bezug auf die Tatsache wählen, dass die Ladezeit der Größe des Ladestroms direkt proportional und die Ladezeit nicht überüssig lang ist (für 60Ah ist Strom unter 1A zu wenig). Und wählen Sie im Gegenteil keine zu starke Batterieladevorrichtung, damit es zu einer über­üssig schnellen Nachladung nicht kommt, die dem Akkumulator langfristig nicht gedeiht (z.B. für 60Ah ist Strom über 14A zu stark).
Anmerkung: wenn Sie mit einem regulierbaren Ladestrom laden,
gehen Sie nach der Formel „I = 0,12 x C“ bis zum Erreichen einer Spannung von 14,2V vor, dann den Strom bis auf die Hälfte senken und bis zum Ende weiter machen (die Spannung erreicht 14,4V).
• Merkmale der vollen Ladung* – es gilt im Allgemeinen, dass die Batterie über einen zum Erreichen der Merkmale der vollen Aua­dung erforderlichen Zeitraum geladen wird. Bei wartungsfreien Batterien ohne Stöpsel oder AGM mit eingesaugtem Elektrolyt kann die Dichte nicht mehr gemessen werden, versuchen Sie auf keinen Fall zum Batterieinneren zu gelangen! Bei der übli­cherweise mit der manuellen Batterieladevorrichtung geladenen wartungsfreien 12V-Bleibatterie vom Typ AGM oder GEL kann der Ladezustand mittels der Spannungsmessung auf den Polen während des Ladevorgangs eingeschätzt werden. Die Werte sind folgendermaßen zu auszulegen: 14,3V = 90 bis 95% aufgeladen, 14,4 bis 14,5V = 100% aufgeladen.
VORSICHT POZOR – Achten Sie bei der Messung auf richtig
eingestellte Werte auf dem Messgerät – Spannung [V – Voltage].
• Schnellladen* – Wenn das Schnellladen notwendig ist, kann der Ladestrom im Wert I = 1 x C ausnahmsweise verwendet werden (in unserem Fall, also bei der 60Ah Batterie beträgt der Ladestrom 60A). Mit diesem Strom darf jedoch höchstens 30 Minuten geladen werden. Halten Sie sich vor Augen, dass je häuger höhere Ströme zum Auaden Ihrer Batterie verwendet werden, desto kürzere Nutzungsdauer kann beim Akkumulator in Zukunft erwartet werden.
• Kapazität des Akkumulators – die Kapazität (Ladezustand) kann mit einfachen Messgeräten bestimmt werden. Es können Geräte für die Orientierungsmessung ohne Belastung des Akku­mulators, aber auch genauere den Innenwiderstand messende Geräte eingesetzt werden. Die restliche Nutzungsdauer des Akkumulators lässt sich allerdings durch einen komplizierten Diagnoseprozess, mittels eines kostspieligen auf dem Prinzip der Entladung und Auadung basierenden Testgeräts genau bestimmen. Diese solchermaßen durchgeführte Diagnostik kann bei kleinen Batterien mehrere Stunden und bei größeren Batterien sogar mehrere Tage dauern. Es wird empfohlen, jeglichen zwecks der Ermittlung der Batteriekapazität vorgenommenen Test jeweils mit einem vollgeladenen Akkumulator und einem Abstand von
15
wenigstens 4 Stunden nach dem Abschluss des Ladevorgangs durchzuführen. Die Orientierungsfeststellung der Kapazität kann anschließend mit einem einfachen Messgerät – dem Voltmeter – durchgeführt werden. Gemessen wird ohne Belastung, d.h. nur Spannung ohne Stromaufnahme. Die Messwerte werden mit der unten stehenden Tabelle verglichen (Anmerkung: bei alten, länger verwendeten oder kaputten Batterien können die Messergebnisse verzerrt werden oder absolut wertlos sein, diese Batterien können nur unter Anwendung komplizierteren Methoden erkannt und getestet werden dauern):
Ladezustand gemessene Spannung
100% 12,90+ V
75% 12,60 V 50% 12,40 V 25% 12,10 V
0% 11,90 V
• Tiefe Entladung – wird der Akkumulator ganz entladen und
in solchem Zustand ein paar Tage belassen, gerät er in den Zustand der sog. tiefen Entladung. Die gemessene Spannung ohne Belastung sinkt unter das Niveau von 11V, inmitten der Zellen wird ein Prozess gestartet, der Sulfatierung heißt. Das im Elektrolyt ursprünglich enthaltene Sulfat wird infolge der Entladung in die Aktivstoe der Bleiplatten „aufgesaugt“. Durch die Auadung würde es zur wiederholten „Verdrängung“ und Vermischung des Sulfats mit verdünntem wässrigem Elektrolyt, also zur Erhöhung der Säurekonzentration, kommen. Im entgegen gesetzten Fall reagiert es allerdings mit Blei, es kommt zu einer erneuten Oxidierung, die Bleiaktivmassen werden in Blei(II)-Sulfat umgewandelt. Dieser Prozess kann im fortgeschrittenen Stadium nicht rückgängig gemacht werden und der Akkumulator wird endgültig beschädigt. Gerät der Akkumulator in den Zustand der tiefen Entladung, kommt es vor, dass er sich mit der üblichen automatischen Batterieladevorrichtung nicht auaden lässt. Diese Batterieladevorrichtungen sind in der Regel A) nicht imstande, die Spannung einer tief entladenen Batterie zu erkennen und der La­deprozess wird gar nicht ausgelöst, oder B), der Ladevorgang wird ausgelöst, aber sie sind nicht imstande, den Innenwiderstand des sulfatierten Akkumulators zu überwinden und werden überhitzt.
Versuchen Sie, den Akkumulator zwecks dessen Belebung einem
fachmännischen Kundendienst anvertrauen. Auf tief entladene und auf diese Art beschädigte Akkumulatoren bezieht sich keine Garantie.
• Instandhaltung eines wartungsfreien Akkumulators – die
grundlegende Regel über die Instandhaltung von Bleibatterien sagt – den Akkumulator möglicherweise kontinuierlich im auf­geladenen Zustand halten. Sollte die Notwendigkeit bestehen (logischerweise besteht sie) ihn zu entladen = zu benutzen, laden Sie ihn nach der Entladung sofort wieder auf.
d) Inbetriebnahme
Bei der Inbetriebnahme der Stationsbatterien Weisungen des Einrich­tungsherstellers jeweils befolgen, für welchen Betrieb die Batterie bestimmt ist. Die Sicherheitsweisungen sind zu beachten. Holen Sie sich bei Unklarheiten einen sachverständigen Rat bei Fachleuten.
RO | Instrucţiuni de utilizare
Acumulator de rezervă (staţionar) fără întreţinere tip AGM (con­strucţie VRLA, baterie cu plumb cu electrolit inltrat – reglat cu supapă, potrivit pentru ALARME, surse de rezervă UPS, iluminatul de urgenţă, telecomunicaţii, etc.)
Aceste instrucţiuni descriu punerea în funcţiune a tipurilor individuale de baterii – acumulatoare, întreţinerea lor, manipularea în siguranţă, depozitarea şi lichidarea.
Observaţii importante
• Fiecare baterie (element, acumulator) este sursă chimică de ener­gie electrică, conţine compuşi chimici solizi ori lichizi (caustice), care pot provoca daune privind sănătatea, bunuri ori mediul ambiant. De aceea, manipulaţi bateriile cu atenţie sporită.
• Acumulatorul, ca sursă de energie electrică, în stare de aşteptare este în măsură să furnizeze oricând energie electrică, şi aceasta şi în împrejurări nedorite.
• Atenţie şi la bateriile încărcate parţial, la interconectarea reciprocă a ambelor borne (terminale) cu material conductibil ( de ex. la manipulare neatentă, în timpul reparaţiilor, depozitare, etc.) in­tervine descărcarea necontrolată a unei cantităţi mari de energie electrică, la aşa-numitului SCURTCIRCUIT.
• În cel mai bun caz se ajunge doar la deteriorarea bateriei. În cel mai rău caz, dacă fenomenul este de lungă durată (sunt însă de ajuns doar câteva secunde), poate să provoace incendiu, chiar şi explozie, daune asupra bunurilor ori mediului ambiant, dar nu în ultimul rând şi la dăunarea sănătăţii ori periclitarea vieţii umane! Manipulaţi, de aceea, bateriile în aşa fel, să evitaţi scurtcircuitul!
• Bateriile uzate şi cele vechi neutilizate, baterii şi elemente func­ţionale şi nefuncţionale devin deşeu periculos, care la lichidare incompetentă poate să pericliteze serios mediul ambiant. În cea mai mare parte bateriile conţin elemente chimice periculoase ori compuşii acestora. Plumb, cadmiu, mercur, electrolit (H2SO4), dar şi alte substanţe toxice dăunătoare organismului uman. Sub inuenţa unei depozitări incorecte acestea se pot elibera şi infesta natura. Vă rugăm, de aceea, să nu depozitaţi bateriile ori elementele uzate la deşeuri menajere! GRATUIT vom prelua de la Dumneavoastră orice baterii şi elemente uzate şi asigurăm reciclarea lor în siguranţă ori lichidarea. Conform legii privind tratarea deşeurilor, ecare comună are obligativitatea să asigure a.n. baze de colectare, unde locuitorii acestora pot să depună componentele periculoase din deşeurile menajere. Bateriile şi elementele uzate le puteţi preda, de asemenea, la locul în care veţi procura altele noi.
• Acumulatoarele în sine pot să difere substanţial unele faţă de alte­le. În cazul înlocuirii bateriei vechi cu alta nouă trebuie să procedaţi conform indicaţiilor producătorului acestui echipament (sursă de rezervă – UPS, centrale etc.), care specică care acumulator este destinat pentru un anume consumator. Instalarea tipului neco­respunzător de baterie poate să aibă drept urmare deteriorarea echipamentului. În asemenea caz nu se poate accepta garanţia nici din partea furnizorului bateriei de rezervă nici din partea producătorului consumatorului respectiv.
a) descrierea
La bateria de rezervă, a.n. baterie VRLA (Valve Regulated Lead Acid – cu plumb şi acid reglate cu supapă) eliberarea gazelor este reglată cu a.n. supapă. Aceasta în practică înseamnă, că de fapt nu există nici un fel de emanaţii de aerosoli din electrolitul H2SO4. Supapa împiedică scur­gearea gazelor şi face faţă suprapresiunii până la 0,43kPa. Construcţia bateriei este bazată pe plumb şi electrolit legat în microbre din bre de sticlă (a.n. AGM – absorbed glass mat) sau excepţional în gel (conţin electrolit solidicat cu gel tixotropic – SiO2). Baterile de rezervă tip AGM sunt utilizate curent în aparate de tip UPS (surse de rezervă), EPS (semnalizare electronică de incendiu), EZS (sisteme electronice de securitate), iluminare de urgenţă, aplicaţii de telecomunicaţie, dar şi ca sursă de energie pentru motoare electrice (scutere, jucării pentru copii şi o serie întreagă de alte aparate).
b) întreţinerea, depozitarea şi manipularea
Bateriile staţionare de tipul AGM sunt absolut fără întreţinere. În timpul utilizării este însă necesară respectarea regulilor de bază, pentru a evita reducerea abilităţii. Foarte importante sunt condiţiile de utilizare, mai ales temperatura mediului înconjurător. Temperatura optimă de funcţionare indicată de producător este de la 20 la 25°C. La depăşirea permanentă ori frecventă a acestor valori, abilitatea bateriei scade dramatic. La temperaturi extrem de ridicate de funcţionare poate  provocată chiar şi deteriorare ireparabilă. Dacă bateria este expusă
16
îndelungat la temperaturi de funcţionare peste 40°C, la care se acce­lerează toate procesele chimice, începe să apară gazicare puternică şi, astfel, suprapresiune în interiorul elementului. În asemenea împre­jurări supapele nu mai reuşesc să regleze această suprapresiune iar gazele acumulate nu reuşesc să se elibereze. Acumulatorul se încălzeş­te, iar cutia de plastic se deformează şi îşi măreşte volumul (practic se umă). Durata de abilitate a bateriilor AGM prevăzută de producători, la îndeplinirea condiţiilor optime de funcţionare stabilite, variază de la 4 la 12 ani, dependent de diferite modele. Datorită tehnologiei AGM este forte ecient suprimat efectul de autodescărcare. În timp ce bateriile clasice inundate pierd prin autodescărcare aproximativ 1% din capacitate zilnic, la tipul AGM această valoare este substanţial mai scăzută. Este vorba de aproximativ 1 – 3% lunar (deci maxim 0,1% pe zi)! Prin aceasta se prelungeşte resc perioada de depozitare. Ma­nipularea şi utilizarea bateriilor de rezervă necesită doar respectarea regulilor de bază. Bateriile pot  utilizate în orice poziţie. Poziţia cu fundul în sus este însă cel mai puţin potrivită şi nu se recomandă. Este interzisă depozitarea şi utilizarea bateriilor în apropierea focului deschis. Căderea de la înălţime şi loviturile puternice pot să provoace deteriorare ireparabilă. La depozitare, manipulare şi utilizare trebuie evitată conexiunea contactelor, existând pericolul de scurtcircuitare. Acest lucru poate să ducă la deteriorarea bateriei, incendiu, daune asupra sănătăţii ori periclitarea vieţii. În cazul deteriorării mecanice a cutiei bateriei poate să intervină scurgerea electrolitului (substanţei caustice), eventual la contactul cu pielea. Clătiţi imediat zona afectată cu apă curată şi neutralizaţi cu săpun ori sodă. La contact mai extins, ori în caz de arsuri, apelaţi cât mai repede la ajutor medical.
c) încărcarea
Înainte de începerea procesului de încărcare asiguraţi-vă întotdeauna ce tensiune nominală are bateria Dumneavoastră. În continuare ve­ricaţi dacă încărcătorul este potrivit pentru încărcarea tipul dat de acumulator (AGM, GEL) şi dispune de tensiune nominală potrivită. Nu în ultimul rând, controlaţi dacă încărcătorul este destul de puternic pentru încărcarea acumulatorului Dumneavoastră, sau dimpotrivă, dacă nu este prea puternic, deci de asemenea nepotrivit, întrucât ar încărca cu un curent prea puternic.
Încărcarea nu este nimic complicat, Vă sfătuim cum să procedaţi. Dacă nici după aceste instrucţiuni nu veţi  siguri, consultaţi-vă mai bine în prelabil cu un specialist ori îi încredinţaţi lui această activitate. Puteţi, de asemenea, să folosiţi instrucţiunile care însoţesc încărcătorul.
Unele pasaje ale articolului c) descriu situaţii, care sunt inutile din punct de vedere informativ pentru utilizatorul încărcătoarelor auto­mate. Aceste capitole sunt, de aceea, marcate cu asterisc *.
• Tipul acumulatorului – vom descrie încărcarea acumulatorului
fără întreţinere de tip AGM ori GEL.
• Tensiune corectă – asiguraţi-vă că încărcătorul dumneavoastră
este reglat la tensiunea nominală de încărcare corectă pentru bateria de 12V ori baterie 6V, unele încărcătoare nu dispun de comutator, ajuge deci doar să vericaţi dacă datele ambelor componente sunt identice (de ex. încărcătorul de 12V şi la fel bateria de 12V).
• Polaritate corectă – înaintea punerii încărcătorului în funcţiune
controlaţi ordinea polilor pe baterie şi clamele pe cablurile încăr­cătorului, apoi conectaţi corect plus la plus şi mínus la mínus, în caz contrar există pericol de surtcircuitare.
• Aerisirea – controlaţi dacă aerisirea (deschizăturile supapelor) nu
este murdară ori astupată, iar gazele pot să se emane în mod liber în caz de necesitate din baterie, aerisirea = fantele supapelor pe capacul bateriei (de sus ori lateral), în cazul astuprii există pericolul acumulării gazelor în interiorul bateriei, respectiv deteriorare ireparabilă. Unele baterii nu dispun de fante ori sunt acoperite.
• Reglarea încărcătorului automat – în caz că încărcătorul are
mai multe posibilităţi de reglare, urmaţi instrucţiunile producă­torului. De regulă, se reglează tensiunea şi curentul de încărcare. Instrucţiunile privind mărimea curentului de încărcare le puteţi găsi în alineatul următor. Dacă încărcătorul nu are nici un fel de reglare, îl puneţi în funcţiune prin introducerea ştecărului cablului
de alimentare în priza reţelei electrice de 220V (230V), cablurile cu clame ar trebui să e deja conectate la bornele bateriei.
• Curentul de încărcare* – în general, regula general valabilă indică să încărcaţi cu curentul care reprezintă o zecime (1/10) din capacitatea bateriei. Transpus în cifre, dacă aveţi acumulator de 60Ah, încărcaţi-l cu 6A (60: 10 = 6A). Există formula mai precisă de încărcare, care recomandă un curent de încărcare care ar trebui să e egal cu un coecient de 0,12 din capacitatea acumulatorului. Deci „I = 0,12 x C“. În practică, dacă aveţi 60Ah, atunci 60×0,12 = curentul de încărcare 7,2A.
În ziua de azi majoritatea utilizatorilor dispune de încărcător
automat, în asemenea caz trebuie doar să alegeţi încărcător po­trtivit cu un curent îndestulător, având în vedere faptul că durata de încărcare este direct proporţională cu mărimea curentului de încărcare şi durata de încărcare să nu e inutil prea lungă (pentru 60Ah curentul sub 1A este prea puţin). Şi invers, nu folosiţi un încărcător prea puternic, pentru a nu avea loc o încărcare prea rapidă, care în cazul folosiri repetate nu este benecă pentru acumulator (de ex. pentru 60Ah curentul peste 14A este prea puternic).
Menţiune: dacă încărcaţi cu curent de încărcare reglabil, încărcaţi
după formula „I = 0,12 x C“ până la atingerea tensiunii de 14,2V, apoi reduceţi curentul la jumătate şi continuaţi până la sfârşit (tensiune atinge 14,4V).
• Indicatoarele încărcării depline* – este general valabil, că bate­riile se încarcă pe durata necesară pentru atingerea indicatoarelor încărcării depline. La bateriile fără întreţinere fără dopuri, sau AGM cu electrolit absorbit, densitatea nu se mai poate măsura, nu încercaţi în nici un caz să pătrundeţi în baterie! La bateria cu plumb de 12V fără întreţinere de tipul AGM ori GEL, încărcată în mod obişnuit, cu încărcător manual, se poate estima starea încăr­cării cu ajutorul măsurării tensiunii la borne în timpul încărcării. Valorile se pot interpreta astfel:: 14,3V = 90 încărcat până la 95%, 14,4 la 14,5V = încărcat 100%.
ATENŢIE – la măsurare ţi atenţi ca valorile pe aparatul de măsură
să e setate corect – tensiunea [V – voltage].
• Încărcare rapidă* – În cazul necesităţii încărcării rapide, este posibilă utilizarea excepţională a curentului de încărcare cu va­loarea I = 1 x C (în cazul nostru, deci la bateria de 60Ah curentul de încărcare va  60A). Cu acest curent încărcaţi însă maxim 30 de minute! Nu uitaţi că, cu cât mai des veţi folosi curenţi mai tari pentru încărcarea bateriei Dumneavoastră, cu atât mai scurtă va  în viitor abilitatea scontată a acumulatorului.
• Capacitatea acumulatorului – capacitatea actuală (starea încăr­cării) se poate stabili cu aproximaţie cu aparate de măsură simple. Se pot folosi aparate pentru măsurare orientativă făr punerea bateriei sub sarcină, dar şi aparate mai precise, care măsoară rezistenţa internă. Restul viabilităţii acumulatorului se poate însă stabili doar cu un proces de diagnosticare complex, cu ajutorul unui aparat de testare scump, bazat pe principiul descărcării şi încărcării. Diagonosticul efectuat astfel la baterii mici poate să dureze cîteva ore şi la baterii mai mari chiar şi câteva zile. Orice test efectuat cu scopul stabilirii capacităţii bateriei se recomandă a  efectuat întotdeauna cu acumulatorul deplin încărcat şi la un interval de cel puţin 4 ore după încheierea încărcării. Stabilirea orientativă a capacităţii se poate efectua ulterior cu un aparat de măsură simplu – voltmetru. Măsurăm fără sarcină, deci doar tensiunea fără consum de curent. Valorile măsurate le comparăm cu următorul tabel (menţiune: la baterii vechi, utilizate îndelungat ori la baterii deteriorate rezultatele măsurării pot  distorsionate sau cu totul eronate, astfel de baterii se pot identica şi testa doar prin metode mai complexe):
Staea încărcării Tensiunea măsurată
100% 12,90+ V
75% 12,60 V 50% 12,40 V
17
Staea încărcării Tensiunea măsurată
25% 12,10 V
0% 11,90 V
• Descărcare profundă – dacă descărcaţi cu totul acumulatorul şi
îl lăsaţi astfel câteva zile, acesta intră în a.n. stare de descărcare profundă, tensiunea măsurată fără sarcină scade sub nivelul 11V, în interiorul elementelor începe procesul numit sulfatare. Sulful, cuprins iniţial în electrolit, sub inuenţa descărcării se „absoarbe“ în materia activă a plăcilor de plumb. Prin încărcare ar interveni „reemanarea“ şi amestecarea sulfului cu electrolitul apos diluat, deci mărirea concentraţiei acidului. În caz contrar, reacţionează însă cu plumb, are loc o altă oxidare, materiile active ale plumbului se transformă în sulfat de plumb, adică sulfat. În stadiu avansat acest proces este ireversibil şi acumulatorul este deteriorat irepa­rabil. Dacă acumulatorul ajunge în starea descărcării profunde, se întâmplă că nu poate  încărcat cu încărcător automat obişnuit. Aceste încărcătoare de regulă A) nu sunt capabile să identice tensiunea bateriei profund descărcate şi procesul de încărcare nu se lansează deloc, sau B) încărcarea se lansează, dar nu sunt capabile să depăşească rezistenţa internă a acumulatorului sul­fatat şi se supraîncălzesc.
Pentru reanimare încercaţi să încredinţaţi acumulatorul în grija
unui service de specialitate. La acumulatoare profun descărcate şi astfel deteriorate nu se referă garanţia.
• Întreţinerea acumulatorului fără întreţinere – regula de
bază privind întreţinerea bateriilor cu plumb spune să păstraţi acumulatorul pe cât posibil mereu în stare încărcată. Dacă este necesară descărcarea lui = folosirea (logic), încărcaţi imediat după descărcare.
d) punerea în funcţiune
La punerea în funcţiune a batreiilor staţionare urmaţi întotdeauna instrucţiunile producătorului aparatului căruia îi este destinată bateria. Respectaţi indicaţiile de siguranţă. În cazul incertitudinilor mai bine consultaţi specialiştii.
LV | Lietošanas instrukcija
Bezapkopes rezerves (stacionārs) AGM tipa akumulators (VRLA dizains, ar elektrolītu, ar vārstu kontrolēts svina akumulators, piemērots SIGNALIZĀCIJAI, nepārtrauktai rezerves barošanai, avārijas apgaismojumam, telekomunikācijām utt.)
Šajā lietošanas instrukcijā ir aprakstīta atsevišķu akumulatora tipa bateriju nodošana ekspluatācijā, to uzturēšana, droša lietošana, uzglabāšana un likvidēšana.
Svarīgs brīdinājums!
• Katra baterija (šūna, akumulators) ir ķīmisks elektroenerģijas avots; tā satur cietas vai šķidras ķīmiskas (kodīgas) vielas, kas var nodarīt kaitējumu cilvēku veselībai, īpašumam vai videi. Tādēļ baterija jālieto, ievērojot īpašu piesardzību.
• Akumulators kā enerģijas avots ir lietošanai gatavā stāvoklī, gatavs nodrošināt enerģijas apgādi jebkurā brīdī, tostarp neparedzētos apstākļos. Uzmanību! Pat daļēji uzlādētas baterijas, ja abi to kontakti (termināļi) tiek savstarpēji savienoti ar vadošu materiālu (piem., nevērīgas lietošanas, transportēšanas, uzglabāšanas laikā utt.), nekontrolēti atbrīvo lielu daudzumu elektroenerģijas, un to sauc par ĪSSLĒGUMU. Labākajā gadījumā tiek bojāta tikai baterija. Sliktākajā gadījumā, pieņemot, ka kontakts ir ilgstošs (pietiek vien ar dažām sekundēm), tas var izraisīt aizdegšanos vai pat sprādzienu, kaitējumu īpašumam vai videi, kā arī kaitējumu cilvēku veselībai vai pat nāvi. Tādēļ ir ieteicams vienmēr apieties ar baterijām tā, lai novērstu īsslēgumu.
• Lietotas baterijas un vecas nelietotas baterijas, funkcionējošas un nefunkcionējošas baterijas un akumulatora elementi pēc lietošanas beigām kļūst par kaitīgiem atkritumiem, kas var radīt
nopietnu risku videi, ja tos likvidē nepareizi. Lielākā daļa bateriju satur bīstamus ķīmiskos elementus un savienojumus. Tās var saturēt svinu, kadmiju, dzīvsudrabu, elektrolītu (H2SO4) un citas indīgas vielas, kas ir kaitīgas cilvēka veselībai. Šīs vielas var izplūst no baterijas, ja tā netiek pareizi likvidēta, un izraisīt dabas piesārņojumu. Tādēļ lūdzam nelikvidēt izlietotās baterijas un akumulatoru elementus kā sadzīves atkritumus. Mēs BEZ MAKSAS savāksim no Jums izlietotās baterijas un akumulatoru elementus un nodrošināsim to pareizu un drošu likvidāciju un pārstrādi. Saskaņā ar Atkritumu pārstrādes likumu katrai pašvaldībai ir obligāti jānodrošina tā sauktie savākšanas punkti, kur pilsoņi var nodot bīstamos atkritumus. Izlietotas baterijas un akumulatoru elementus var vienmēr nodot arī to tirdzniecības punktos.
• Atsevišķi akumulatori var savstarpēji ļoti atšķirties. Nomainot lietotu bateriju ar jaunu, vienmēr nepieciešams ievērot ierīces ražotāja instrukciju (rezerves avots – nepārtrauktā barošana utt.), kas nosaka, kāds akumulators ir paredzēts noteiktām ierīcēm. Nepiemērota bateriju tipa uzstādīšana var izraisīt neatgriezeniskus ierīces bojājumus. Tādā gadījumā garantijas prasību nepieņems ne baterijas piegādātājs, ne ierīces ražotājs.
a) Apraksts
No rezerves VRLA (ar vārstu regulēta svina un skābes) akumulatora gāzes tiek izlaistas caur vārstu. Praktiski tas nozīmē, ka no elektrolīta H2SO4 aerosols nenoplūst gandrīz nemaz. Vārsts nobloķē gāzu no­plūdi, un tas var tikt galā pat ar 0,43 kPa pārspiedienu. Akumulators ir izstrādāts uz svina un elektrolīta bāzes, elektrolīts ir saistīts ar stikla mikrošķiedrām (tā sauktais AGM – absorbējoša stikla slānis) vai izņēmuma kārtā ar gēlu (satur elektrolītu, ko sabiezina tiksotropisks gēls – SiO2). AGM tipa rezerves akumulatori tiek bieži izmantoti UPS tipa (rezerves barošanas) ierīcēm, EPS (elektroniskajai ugunsgrēka signalizācijai), EZS (elektroniskajām drošības sistēmām), avārijas apgaismojumam, telekomunikāciju lietotnēm, kā arī kā elektrisko motoru (skūteru, rotaļlietu un daudzu citu ierīču) darbināšanas avots.
b) Uzturēšana, uzglabāšana un lietošana
Stacionārajiem AGM tipa akumulatoriem nav nepieciešama apkope. Tomēr lietošanas laikā ir jāievēro pamata noteikumi, lai novērstu to kalpošanas ilguma samazināšanos. Ļoti svarīgi ir lietošanas apstākļi, jo īpaši vides temperatūra. Optimālā lietošanas temperatūra, ko iesaka ražotājs, ir 20°C līdz 25°C. Ja šīs robežvērtības tiek ilgstoši vai īslaicīgi pārsniegtas, akumulatoru kalpošanas ilgums ievērojami samazinās. Ja ir pārmērīgi augsta lietošanas temperatūra, var rasties neatgriezeniski akumulatora bojājumi. Pārlieku ilga akumulatora pakļaušana darbības temperatūrām, kas pārsniedz 40°C, kad visi ķīmiskie procesi kļūst ātrāki, pastiprina gāzu rašanos, kas rada pārāk augstu spiedienu aku­mulatora elementa iekšienē. Šādos apstākļos vārsti vairs nespēj regulēt pārāk lielo spiedienu, un uzkrātās gāzes nevar izplūst, tas nozīmē, ka palielinās to tilpums (akumulators burtiski uzpūšas). AGM akumulatoru ražotāju noteiktais kalpošanas ilgums, ievērojot optimālos lietošanas apstākļus, ir 4–12 gadi atkarībā no konkrētā modeļa. AGM tehnoloģija ļoti efektīvi apslāpē pašizlādes efektu. Kamēr klasiskie mitrie akumu­latori dienā pašizlādes rezultātā zaudē aptuveni 1% enerģijas, AGM tipa akumulatoriem šis zudums ir ievērojami mazāks – aptuveni 1–3% mēnesī (t. i., maks. 0,1% dienā). Tādā veidā tiek dabiski paildzināts uzglabāšanas laiks. Rezerves akumulatoru lietošanai un ekspluatācijai nepieciešams ievērot tikai pamata noteikumus. Šos akumulatorus ir atļauts lietot jebkādā novietojumā. Tomēr apgāzta pozīcija ir visne­piemērotākā un tā nav ieteicama. Akumulatoru aizliegts uzglabāt vai lietot atklātas liesmas tuvumā. Kritiens no liela augstuma vai spēcīgi triecieni var izraisīt neatgriezeniskus mehāniskus bojājumus. Uzgla­bāšanas, lietošanas un darbības laikā kontakti nedrīkst tikt savstarpēji savienoti – tas radītu īsslēguma risku. Tas savukārt var izraisīt akumu­latora bojājumus, ugunsgrēku, radīt draudus veselībai un dzīvībai, vai pat izraisīt akumulatora eksploziju. Akumulatora apvalka mehānisku bojājumu gadījumā var izplūst elektrolīts (kodīga viela), kas var nonākt saskarē ar ādu. Ja elektrolīts nonāk saskarē ar ādu, nekavējoties ska­lojiet skarto vietu ar tīru ūdeni un neitralizējiet elektrolītu ar ziepēm vai sodu. Lielākas saskares vai apdegumu gadījumā nekavējoties vērsieties pēc medicīniskās palīdzības.
18
c) Uzlāde
Pirms uzlādes pārbaudiet akumulatora nominālo spriegumu. Pēc tam pārbaudiet, vai Jūsu uzlādes ierīce ir piemērota noteiktā tipa (AGM, GEL) akumulatora uzlādei un vai tas var nodrošināt nepieciešamo nominālo spriegumu. Visbeidzot, pārbaudiet, vai uzlādes ierīce ir pietiekami jaudīga, lai uzlādētu Jūsu akumulatoru, vai arī tā nav pārāk jaudīga un tāpēc nav piemērota uzlādei, jo tā uzlādētu akumulatoru ar pārāk spēcīgu strāvu.
Uzlāde nav sarežģīts process, tāpēc ļaujiet mums pastāstīt, kā tā jāveic. Ja neesat pārliecināts, ka pilnībā izprotat mūsu instrukciju, vērsieties pēc padoma pie eksperta vai arī ļaujiet uzlādi veikt ekspertam. Jūs varat arī skatīt uzlādes ierīces lietošanas instrukciju.
Dažās c) nodaļas sadaļās ir aprakstītas situācijas, kurās sniegtā infor­mācija nav nepieciešama automātisko uzlādes ierīču lietotājiem. Šīs sadaļas ir atzīmētas ar zvaigznīti (*).
• Akumulatora veids – tiks aprakstīta AGM vai GEL tipa bezapkopes
akumulatoru uzlāde.
• Pareizs spriegums – pārliecinieties, ka Jūsu uzlādes ierīcē ir ies-
tatīts pareizs nominālais spriegums 12 V vai 6 V akumulatoriem; dažām uzlādes ierīcēm nav slēdža, tādēļ pietiek vien pārbaudīt, vai dati uz abiem elementiem sakrīt (piem., 12 V uzlādes ierīce un 12 V akumulators).
• Pareizā polaritāte – pirms uzlādes ierīces aktivizēšanas pārbau-
diet polu novietojumu uz akumulatora un uz termināļa spailēm uz uzlādes ierīces kabeļiem, tad pareizi savienojiet plus ar plus un mīnus ar mīnus; ja šī instrukcija netiek ievērota, tiek radīts īsslēguma risks.
• Ventilācija – pārbaudiet, vai ventilācija (vārstu atveres) nav netīras
vai aizsprostotas un vai gāzes var brīvi izplūst no akumulatora, kad tas ir nepieciešams; ventilācija = vārstu atveres akumulatora pārsegā (virspusē vai sānā) – ja tās ir nosprostotas, gāzes uzkrājas akumulatora iekšienē, tas var izraisīt neatgriezeniskus bojājumus. Dažiem akumulatoriem nav atveru vai arī tās ir pārklātas.
• Automātiskās uzlādes ierīces uzstādīšana – ja uzlādes ierīcei
var iestatīt vairākas opcijas, ievērojiet uzlādes ierīces lietošanas instrukciju. Uzlādēšanas spriegums un strāva parasti ir jau iestatīti. Nākošajā rindkopā ir sniegti norādījumi par uzlādes strāvas vēr­tībām. Ja uzlādes ierīcei nav iestatīšanas elementu, ieslēdziet to, pievienojot strāvas vadu 220 V (230 V) sienas kontaktligzdai, pirms tam kabeļi ar spaiļu termināļiem jāpievieno akumulatora poliem.
• Uzlādes strāva* – vispārīgie noteikumi nosaka, ka uzlāde jāveic ar
strāvu, kas ir 1/10 apmērā vērtībā no akumulatora jaudas. Izsakot skaitļos, – ja Jums ir 60 Ah akumulators, uzlādējiet to ar 6 A (60: 10 = 6 A). Ir vēl precīzāka uzlādes formula, kas apgalvo: uzlādes strāvai jābūt vienādai ar akumulatora jaudas reizinājumu ar 0,12. Citiem vārdiem: “I = 0,12 x C”. Tehniski 60 Ah akumulatora uzlāde jāveic šādi: 60×0,12 = uzlādes strāva ir 7,2 A.
Lielākā daļa lietotāju mūsdienās izmanto automātiskās uzlādes
ierīces, tādā gadījumā nepieciešams vienkārši izvēlēties piemērotu uzlādes ierīci ar pietiekamu strāvu, ņemot vērā, ka uzlādes laiks ir tieši proporcionāls uzlādes strāvas vērtībai un uzlādes laiks var būt pārāk ilgs (60 Ah akumulatoram 1 A strāva ir par zemu). No otras puses, neizvēlieties pārāk jaudīgu uzlādes ierīci, lai novērstu pārāk ātru uzlādi, kas ilgtermiņā bojā akumulatoru (piem., 60 Ah akumulatoram 14 A strāva ir pārāk liela).
Piezīme: ja Jūs veicat uzlādi ar regulējamu uzlādes strāvu, uzlādējiet,
ievērojot šādu formulu: “I – 0,12 x C”, līdz 14,2 V spriegumam, tad samaziniet strāvu uz pusi un turpiniet uzlādi, līdz akumulators ir pilnībā uzlādēts (spriegums sasniedz 14,4 V).
• Pilnībā uzlādēta akumulatora pazīmes* — parasti akumulators
ir uzlādēts, kad ir novērojamas pilnīgas uzlādes pazīmes. Bezap­kopes akumulatoriem bez spraudņiem vai AGM akumulatoriem ar elektrolītu nav iespējams vairāk izmērīt biezumu; nekādā gadījumā nemēģiniet iekļūt akumulatorā. 12 V AGM vai GEL tipa bezapkopes akumulatoriem, kas tiek uzlādēti standarta veidā, izmantojot manuālo uzlādes ierīci, uzlādes statusu var noteikt, uzlādes laikā izmērot spriegumu starp poliem. Vērtības jātulko šādi: 14,3 V = 90–95% uzlāde; 14,4–14,5 V = 100% uzlāde.
UZMANĪBU – ievērojiet pareizi iestatītās sprieguma mērītāja
vērtības [V ].
• Ātrā uzlāde* —ja nepieciešams veikt ātru uzlādi, ir iespējams izmantot uzlādes strāvu I = 1 x C (mūsu gadījumā 60 Ah aku­mulatoriem uzlādes strāva būtu 60 A). Tomēr neveiciet uzlādi ar šādu strāvu ilgāk nekā 30 minūtes. Ņemiet vērā, ka, jo biežāk Jūs izmantosies lielu strāvu akumulatora uzlādei, jo īsāks būs noteiktā akumulatora kalpošanas ilgums.
• Akumulatora jauda — strāvas jaudu (uzlādes statusu) var ap­tuveni noteikt ar mērinstrumentiem. Var izmantot instrumentus aptuvenai mērīšanai, neuzlādējot akumulatoru, vai arī precīzākus instrumentus, kas izmēra iekšējo pretestību. Neņemot to vērā, akumulatora atlikušo kalpošanas ilgumu var precīzi noteikti vienīgi sarežģītā diagnostikas procesā ar dārgu testēšanas instru­mentu, kas darbojas uz uzlādes un izlādes principu pamata. Šāda diagnostika var aizņemt vairākas stundas maziem akumulatoriem un līdz pat vairākām dienām lielākiem akumulatoriem. Jebkādas akumulatora jaudas pārbaudes ieteicams veikt pilnībā uzlādētiem akumulatoriem vismaz četras stundas pēc uzlādes. Aptuvenu jaudas pārbaudi var veikt ar vienkāršu elektrisko mērierīci — vo­ltmetru. Veiciet mērījumu bez lādiņa, t. i., tikai spriegumam bez strāvas. Salīdziniet izmērītās vērtības ar turpmāk redzamo tabulu (piezīme: veciem, ilgāk izmantotiem vai bojātiem akumulatoriem testa rezultāti var būt neprecīzi vai pilnīgi nederīgi; šādus akumu­latorus var pārbaudīt, vienīgi izmantojot sarežģītākas metodes):
Staea încărcării Tensiunea măsurată
100% 12,90+ V
75% 12,60 V 50% 12,40 V 25% 12,10 V
0% 11,90 V
• Dziļā izlāde — ja akumulators ir pilnībā izlādējies vairākas dienas, rodas tā sauktais dziļas izlādes stāvoklis, izmērītais spriegums bez uzlādes nokrītas zem 11 V līmeņa un akumulatora elementu iekšienē tiek ierosināts process, ko sauc par sulfāciju. Sērs, kas sākotnēji ir elektrolīta sastāvā, izlādes rezultātā “iesūcas” svina plākšņu aktīvajās masās. Uzlāde izraisa atkārtotu “spiedienu” un sērs tiek iejaukts atpakaļ ūdeņainajā elektrolītā, palielinot skābes piesātinājumu. Tomēr citā gadījumā tas reaģē ar svinu, notiek oksidēšanās, aktīvās svina virsmas izmaina to ķīmisko sastāvu uz svina sulfātu. Šis process, ja tas ir attīstījies, ir neatgriezenisks, un akumulators kļūst neatgriezeniski bojāts. Ja akumulators nonāk dziļas izlādes stāvoklī, to bieži nevar uzlādēt ar parastu automātisko uzlādes ierīci. Šīs uzlādes ierīces parasti A) nespēj noteikt akumulatora, kas ir dziļi izlādējies, spriegumu, tādēļ uz­lādes process nesākas, vai B) tās sāk uzlādi, taču nespēj pārvarēt akumulatora sulfācijas izraisīto iekšējo pretestību, tādēļ pārkarst.
Lai akumulatoru uzlādētu, nodrošiniet tam specializētu apkopi.
Garantija neattiecas uz akumulatoriem, kas ir dziļi izlādējušies, un akumulatoriem ar šādiem bojājumiem.
• Bezapkopes akumulatora apkope – svina akumulatoru apkopes pamata noteikums: pēc iespējas glabājiet akumulatoru vienmēr uzlādētā stāvoklī. Ja to nepieciešams izlādēt — lietot (loģiski), pēc izlādēšanās nekavējoties to uzlādējiet.
d) Akumulatora lietošanas uzsākšana
Uzsākot akumulatora lietošanu, vienmēr ievērojiet ierīces ražotāja instrukciju. Ievērojiet drošības instrukciju. Šaubu gadījumā vērsieties pēc padoma pie eksperta.
19
20
Loading...